Majetok, odpisy, rezervy - strana 2

Hlavné mesto vyrubuje komunálny odpad rozhodnutím podľa zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov. Platiteľ dane z pridanej hodnoty (DPH) komunálny odpad ďalej refakturuje nájomníkom. Má tento platiteľ DPH uvádzať na faktúre pre nájomníkov sumu s DPH alebo bez DPH?

Fyzická osoba - podnikateľ, platiteľ DPH, má v majetku budovu, pri ktorej uplatňoval odpočítanie DPH. Budova má zostatkovú cenu 70 000 €. Živnosť u podnikateľa je v súčasnosti prerušená. Daňový úrad ho vyzval aby preukázal opodstatnenosť "platiteľstva" DPH. Aká je najvýhodnejšia možnosť vyradenia budovy z majetku podnikateľa z hľadiska DPH?

V príspevku si priblížime účtovanie zásob v účtovníctve podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva podľa opatrenia MF SR č. MF/23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z. n. p. (ďalej len "Postupy účtovania v PÚ").

FO (živnostník) platiteľ DPH účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva vedie vo svojej evidencii pohľadávku po splatnosti 15 rokov. Na spoločnosť, ktorá neuhradila svoje záväzky voči daňovníkovi je vyhlásený konkurz. Daňovník oslovil správcu konkurzného konania a ten zaslal oznámenie o stave konkurzného konania v takomto znení: "Na základe žiadosti ohľadne informácie o stave konkurzného konania spis... ohľadne vymáhania pohľadávok i Vám oznamujem nasledovné: - na majetok spoločnosti XX..., bol uznesením Okresného súdu... a za správcu bol vymenovaný JUDr.... - ako správca neevidujem, aby z Vašej strany došlo k prihláseniu pohľadávok do konkurzného konania úpadcu - predmetné konkurzné konanie je v štádiu speňažovania majetku úpadcu, pričom k dnešnému dňu došlo k takmer všetkému speňaženiu majetku, resp. jeho vylúčeniu - vzhľadom na predpokladaný výťažok zo speňaženia pohľadávok úpadcu nie je predpoklad, že budú uspokojené nároky riadne prihlásených a uznaných pohľadávok jednotlivých veriteľov a z uvedeného dôvodu rovnako nemôžu byť uspokojené nároky veriteľov, ktorí si neprihlásili pohľadávky do konkurzného konania." Na základe uvedeného oznámenia chce živnostník vykonať odpis pohľadávky. Má daňovník pri trvalom upustení od vymáhania pohľadávky (odpise pohľadávky) povinnosť zvýšiť základ dane o sumu vo výške menovitej hodnoty pohľadávky (platitelia DPH z hodnoty pohľadávky bez DPH)? Alebo len pohľadávku odpíše z evidencie pohľadávok?

Všeobecne platí, že predmetom dane z príjmov fyzických osôb sú nielen príjmy peňažné, ale aj nepeňažné, dokonca aj príjmy dosiahnuté zámenou. V prípade nepeňažných príjmov je zásadným problémom ich správne ocenenie. Vychádzajúc z ustanovenia § 2 písm. c) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej iba "ZDP") sa nepeňažné príjmy oceňujú cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak ZDP neustanovuje inak.

Slovenská s. r. o., platiteľ DPH na SK vlastní budovu, kde sú priestory, ktoré prenajíma iným podnikateľským subjektom na obchodné účely (nie na bývanie). Priestorov na prenájom je desať. Deviatim fakturuje prenájom s DPH a jednému bez DPH. Povedzme, že koeficient odpočítania DPH teda bude 0,9. Musí firma použiť uvedený koeficient pri krátení odpočtu DPH na vstupe len z plnení, ktoré vyslovene súvisia s činnosťou prenájmu? Alebo, ak má firma aj ďalšie činnosti, napríklad advokátske služby, tak musí koeficient použiť plošne na krátenie odpočtu pri všetkých činnostiach? Firma pri obstaraní budovy odpočítala DPH. Má začatie používania koeficientu, ako je uvedené v príklade, vplyv na pôvodne odpočítanú daň pri obstaraní nehnuteľnosti?

Nedávno v Národnej rade Slovenskej republiky schválená novela zákona o dani z pridanej hodnoty prináša, okrem iných významných zmien v oblasti dane z pridanej hodnoty (DPH), aj zásadnú zmenu v posudzovaní finančného lízingu v Slovenskej republike na účely DPH od 1. januára 2025.

Inštitút mikrodaňovníka bol zavedený do zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP") s účinnosťou od 1.1.2021 a platí pre fyzické aj právnické osoby. V úvodnej časti autorka uviedla podmienky, za akých sa môže daňovník stať mikrodaňovníkom, sú s tým spojené určité pravidlá, ktoré musí spĺňať fyzická aj právnická osoba. V pokračovaní článku sa o celej problematike dočítate ostatné podrobnosti.

Vznik záložného práva správcu dane na majetok daňového dlžníka predstavuje výrazný zásah do jeho vlastníckeho práva. Preto autoritatívne zriadiť záložné právo môže správca dane len rozhodnutím. Uvedené rozhodnutie správcu dane pritom musí obsahovať jednotlivé obligatórne súčasti. Taktiež platí, že proti rozhodnutiu správcu dane možno podať odvolanie, ktoré však nemá odkladný účinok. Vznik záložného práva na majetok daňového dlžníka pritom má súvis aj s konaním o povolenie odkladu platby dane alebo jej úhrady v splátkach, ktoré sa začína na základe žiadosti daňového subjektu.

Daňový bonus je suma určená ako daňové zvýhodnenie oslobodené od dane podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. n) zákona č. 595/2023 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP"). V druhej časti článku sa autorka venuje daňovému bonusu, ktorý si môžu uplatniť daňovníci platiaci hypotekárne úvery.

Spoločnosť s r. o. prenajíma osobný automobil - elektromobil, ktorého obstarávacia cena bola 50 000 €. Ročný príjem z dlhodobého prenájmu je 10 800 €. Aký veľký ročný daňový odpis si môže (prenajímateľ) uplatniť? Môže to byť až 10 800 €, teda do výšky príjmu z prenájmu? Môže si časť daňového odpisu, ktorý si nemohla uplatniť v čase odpisovania majetku uplatniť aj v ďalších rokoch (za predpokladu, že bude prenájom pokračovať)? Napríklad za: - prvý rok 10 800 €, - druhý rok 10 800 €, - tretí rok 10 800 €, - štvrtý rok 10 800 € a - piaty rok 6 800 €?

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR vydalo dňa 4. apríla 2024 opatrenie č. 73/2024 Z. z. (vyhlásené v Zbierke zákonov dňa 18. apríla 2024), ktorým opäť zvyšuje sumy základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách. Predchádzajúce opatrenie č. 247/2023 Z. z. sa s účinnosťou od 1. mája 2024 zrušuje.

Spoločnosť investovala - obstarala si novostavbu rekreačného domu (nehnuteľnosť) za účelom ďalších výnosov. Ako má spoločnosť správne postupovať a účtovať obstaranie tejto nehnuteľnosti v súvislosti s uvedenými postupmi? V roku 2023 spoločnosť obstarala stavebné práce, nábytok, rôzne elektro spotrebiče, vybavenie kuchyne ako hrnce, rôzne drobnosti, periny, matrace, obliečky, čistiace potreby, vysávač, mop, tiež v tomto odbobí vznikli rôzne poplatky - kolky, poistenie nehnuteľnosti a rôzne iné drobnosti. Kolaudácia bola v 2/2024. Používať nehnuteľnosť začne od 1. 6. 2024. V tom čase spoločnosť nehnuteľnosť aj zaradí do majetku amá začať odpisovať? Má všetko spomínané účtovať na účte 042.100, zaradiť do majetku a 40 rokov odpisovať? Alebo to treba rozdeliť a stavebné práce na nehnuteľnosti odpisovať osobitne, nábytok 6 rokov osobitne, elektro spotrebiče 4 roky osobitne, drobné vybavenie osobitne?

Občania či podnikatelia sa môžu dostať do situácie, že nedokážu zaplatiť daň v lehote splatnosti a vznikne im daňový nedoplatok. V takomto prípade je dôležité komunikovať s daňovým úradom, pričom daňovníci môžu využiť viaceré zákonné možnosti, ako túto situáciu riešiť.

Príspevok poskytuje výklad v oblasti medzinárodného zdaňovania ziskov podnikov. Podniky, ktoré sú rezidentmi druhých zmluvných alebo nezmluvných štátov a vykonávajú svoju činnosť na území Slovenskej republiky, podliehajú špecifickým pravidlám. Okrem iného sa v článku dočítate, ako sa aplikujú zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia a posudzuje vznik tzv. "klasickej stálej prevádzkarne" v súlade s aktualizáciou Modelovej zmluvy OECD o daniach z príjmov a z majetku.

Vláda SR schválila novelu zákona o povinnom zmluvnom poistení (PZP), ktorú predložilo MF SR. Novela okrem transpozície smernice EÚ prináša aj viacero zmien, ktoré pozitívne privítajú najmä klienti poisťovní a ktoré zabezpečia vyššiu ochranu poškodených osôb.

Súdny dvor EÚ vydal rozsudok C‑282/22 Dyrektor Krajowej Informacji Skarbowej, v ktorom sa zaoberal otázkou, či poskytovanie zariadení na nabíjanie elektrických vozidiel, elektriny, technickej podpory a IT služieb predstavuje na DPH účely dodanie tovaru alebo poskytovanie služieb.

Intrastat - predstavuje štatistický systém, prostredníctvom ktorého sa sledujú tovarové obchodné operácie medzi členskými štátmi Európskej únie. V podmienkach Slovenskej republiky to znamená štatistické zisťovanie o dovozoch a vývozoch tovarov uskutočnených medzi Slovenskou republikou a členskými štátmi na základe mesačných hlásení v štatistickom zisťovaní Intrastat-SK podľa prílohy č. 1 kódu 2103 vyhlášky Štatistického úradu SR č. 425/2023 Z.z., ktorou sa vydáva Program štátnych štatistických zisťovaní na roky 2024 až 2026.

Slovenský podnikateľ, platiteľ DPH, obstaral 6. marca 2019 apartmán v apartmánovom dome. Kolaudácia nehnuteľnosti nastala ešte v roku 2015. Pri obstaraní si neuplatnil odpočet DPH. Apartmán používal na ubytovacie služby (krátkodobý víkendový prenájom) a na výstupe uplatňoval 10 % DPH pri ubytovacích službách. Uvedený apartmán sa podnikateľ chystá vo februári 2024 predať fyzickej osobe nepodnikateľovi. Má byť takýto predaj a fakturácia realizovaná bez DPH, keďže ide o vec na bývanie? Respektíve, má na oslobodenie od DPH pri predaji vplyv skutočnosť, že bol apartmán využívaný na ubytovacie služby, kde bola DPH na výstupe? Pokiaľ by podnikateľ takúto nehnuteľnosť (apartmán - nehnuteľnosť na bývanie) obstaral ešte pred 1. januárom 2019 (od kolaudácie by prešlo viac ako 5 rokov) a odpočítal by DPH na vstupe a následne by ju v roku 2024 predával inému platiteľovi DPH, tak mohol by sa pri predaji uplatniť prenos daňovej povinnosti na kupujúceho alebo tým, že ide o nehnuteľnosť na bývanie by bola fakturácia rovnako bez DPH a predávajúci by musel postupovať podľa ustanovenia § 54 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o DPH") (úprava pôvodne odpočítanej dane)?

Vymedzenie predmetu dane z pridanej hodnoty (DPH) podľa smernice 2006/112/ESz 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len "smernica o DPH") bolo prenesené do zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH") do ustanovení § 2 zákona o DPH, v prípade služby v § 2 ods. 1 písm. b), ako poskytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.