Lehoty - strana 2

Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (okrem príjmov dosiahnutých na základe zmluvy o výkone osobnej asistencie fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím) bol vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu.

Podľa článku 11 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty môže členský štát považovať za jednu zdaniteľnú osobu osoby usadené na území členského štátu, ktoré sú síce právne nezávislé, ale súčasne sú vzájomne úzko prepojené finančnými, ekonomickými a organizačnými väzbami. Možnosť takejto skupinovej registrácie ako zjednodušenie uplatňovania dane z pridanej hodnoty pre zdaniteľné osoby, je v slovenskej legislatíve v obsiahnutá v rámci § 4a a § 4b zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“).

Povinné poistenie a s tým spojená odvodová povinnosť zaniká živnostníkovi alebo inej SZČO odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie tejto činnosti. Ak má SZČO viac oprávnení, poistenie jej zaniká až zánikom posledného oprávnenia na výkon alebo prevádzkovanie činnosti SZČO. SZČO, ktorá nevykonáva činnosť na základe oprávnenia, zaniká jej povinné poistenie odo dňa, od ktorého podľa čestného vyhlásenia nevykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni.

Daňovým priznaním (ďalej len „DP“) daňovník deklaruje výšku svojej daňovej povinnosti za príslušné zdaňovacie obdobie. Podanie DP k dani z príjmov je zákonnou povinnosťou každého daňovníka (§ 15 zákona č. 563/2009 Z. z.), pokiaľ zo zákona nevyplýva niečo iné. Za zdaňovacie obdobiekalendárnehoroka 2021 podávajú daňovníci DP na novom tlačive, ktoré je aktualizované v nadväznosti na zmeny v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“).

Platiteľ DPH si môže opraviť základ dane z nezaplatenej pohľadávky, pri ktorej skutočnosť, že nebude zaplatená, je definitívnej povahy, resp. je možné s vysokou mierou pravdepodobnosti predpokladať, že zaplatená nebude. Uvedené je v súlade so zásadou neutrality DPH a článkom 90 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica o DPH“). Možnosť opravy základu dane pri úplnom alebo čiastočnom nezaplatení protihodnoty je v zákone č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) upravená v ustanovení § 25a.

Daňovým priznaním (ďalej len „DP“) daňovník deklaruje výšku svojej daňovej povinnosti za príslušné zdaňovacie obdobie. Podanie DP k dani z príjmov je zákonnou povinnosťou každého daňovníka, pokiaľ zo zákona nevyplýva niečo iné. Za zdaňovacie obdobiekalendárnehoroka 2021 podávajú daňovníci DP na novom tlačive, ktoré je aktualizované v nadväznosti na zmeny v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“).

V priebehu roka 2021 boli schválené tri novely zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“).

V článku je uvedený praktický príklad a podrobný návod, ako vyplniť daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby.

Register účtovných závierok (ďalej len „RÚZ“) je informačným systémom verejnej správy, správcom ktorého je Ministerstvo financií SR. Prevádzkovateľom registra je rozpočtová organizácia ministerstva DataCentrum (ďalej len „prevádzkovateľ registra“). S účinnosťou od 1. 1. 2022 vstupuje do platnosti zákon č. 456/2021 Z. z., ktorým sa mení zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „novela zákona o účtovníctve“) a prináša zmeny aj v oblasti ukladania dokumentov ŔÚZ, teda aj účtovných závierok a tejto téme sa venujeme v nasledujúcom príspevku.

Súdny dvor EÚ vydal 30. septembra 2021 rozsudok vo veci C186/20 „HYDINA SK, s. r. o.“, v ktorom sa zaoberal povahou lehôt na poskytnutie informácií stanovených v Nariadení Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty („nariadenie č. 904/2010“) a otázkou ich vplyvu na zákonnosť prerušenia daňovej kontroly.

Každá účtovná jednotka, ktorá vedie účtovníctvo je povinná zostaviť aj účtovnú závierku, čo vyplýva z § 6 ods. 4 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“). Účtovnú závierku zostavuje vždy, keď uzavrie účtovné knihy. Ak účtovné knihy uzavrie k poslednému dňu účtovného obdobia, zostavuje účtovnú závierku ako riadnu, v ostatných prípadoch zostavuje účtovnú závierku mimoriadnu. Priebežná účtovná závierka sa zostavuje v prípadoch, ak to vyžaduje osobitný predpis.

V priebehu daňového konania vzniká potreba doručovania písomností daňovému subjektu. Pritom správca dane musí dodržať zákonom predpísaný spôsob doručovania písomností, inak nenastanú požadované právne účinky, ktoré s doručením právna úprava spája. Pokiaľ ide o významné písomnosti, ktoré závažným spôsobom zasahujú do práv a oprávnených záujmov daňového subjektu, prípadne mu ukladajú právne povinnosti, je potrebné doručovať písomnosti do vlastných rúk.

Právnická osoba podala daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby po lehote na podanie daňového priznania. Termín podania bol 30. júna 2021 a právnická osoba podala priznanie až 1. júla 2021. Môže správca dane uložiť danej právnickej osobe pokutu za nedodržanie lehoty na podanie daňového priznania? 

Proces dokazovania predstavuje podstatnú súčasť daňového konania, nakoľko sa v ňom zabezpečujú dôkazy, ktoré sú dôležitým podkladom pre meritórne rozhodnutie. Pritom, daňový subjekt má právnu povinnosť predkladať správcovi dane dôkazy za účelom preukázania svojich tvrdení. Pokiaľ daňový subjekt nepredkladá dôkazy, tak správca dane musí vyvíjať aktivity smerujúce k získaniu dôkazov za účelom vydania rozhodnutia. Taktiež je potrebné vyzdvihnúť, že podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (dňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“) za „dôkaz“ je potrebné v daňovom konaní považovať všetko, čo môže prispieť k objasneniu skutkového stavu veci, ktorá je predmetom správneho procesu. Pokiaľ správca dane určitý dôkaz nevykoná, tak uvedené musí uviesť v odôvodnení svojho rozhodnutia.

Po zostavení účtovnej závierky v obchodných spoločnostiach (akciová spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným) a v družstve dochádza k schvaľovaniu účtovnej závierky a k vysporiadaniu účtovného výsledku hospodárenia. Účtovný výsledok hospodárenia za bežné účtovné obdobie sa zisťuje pri ročnej účtovnej závierke a predstavuje rozdiel medzi nákladmi a výnosmi účtovanými na účte 710 – Účet ziskov a strát a rozdiel medzi aktívami a pasívami účtovanými na účte 702 – Konečný účet súvahový. Účtovným výsledkom hospodárenia môže byť účtovný zisk alebo účtovná strata.

Nachádzame sa v období, keď mnohé účtovné jednotky už uložili účtovnú závierku do registra účtovných závierok, ale sú aj také, ktoré oznámili odklad podania daňového priznania a tým sa posunula aj lehota na uloženie účtovnej závierky do registra účtovných závierok. Ak účtovné jednotky účtovnú závierku ešte neuložili do registra účtovných závierok a zistia v účtovníctve nejakú chybu, napr. zistia, že ešte nejaký účtovný prípad, ktorý patrí do obdobia, za ktoré sa účtovná závierka zostavuje, nezaúčtovali, nie je problém takýto účtovný prípad zaúčtovať. Horšie je, keď účtovná závierka už bola uložená do registra účtovných závierok a následne účtovná jednotka zistí chybu v účtovníctve a tým aj v účtovnej závierke za dané účtovné obdobie. Aké možnosti má účtovná jednotka na opravu chyby v účtovníctve a v účtovnej závierke uloženej v registri účtovných závierok je obsahom tohto príspevku. 

Daňové priznanie za roku 2020 bolo podané 13. 3. 2021. Z riadku č. 1080 daňového priznania za rok 2020 bola celková daň 6 334,26 €, ktorá vyšla pri uplatnení 15 % sadzby z 56 420,88 €, pri splnení podmienky pre rok 2020 z úhrnu príjmov menších ako 100 000 €. Preplatok na dani na riadku č. 1101 daňového priznania je vo výške 3 018,60 €. Z poslednej známej daňovej povinnosti za rok 2019 spoločnosť platila štvrťročné preddavky vo výške 3 117,62 €. Znamená to teda, že k 31. 3. 2021 mala spoločnosť doplatiť 3 117,62 – 3 018,60 (preplatok na dani z roku 2020) = 99,02 € a potom platiť nasledovne? Je možný zápočet hneď v prvom štvrťroku? 

Platenie preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby (ďalej len „preddavky na daň“) daňovníkmi s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) upravuje ust. § 34 cit. zákona.

Preddavok na daň z príjmov je definovaný v § 2 písm. u) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) ako povinná platba na daň, ktorá sa platí v priebehu zdaňovacieho obdobia, ak skutočná výška dane za toto obdobie nie je ešte známa.

V priebehu roka 2020 bolo schválených šesť noviel zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“).