Jednoduché účtovníctvo - strana 4

SZČO tvorí sociálny fond za svojich zamestnancov mesačnými preddavkami vedenými na osobitnom účte v banke. Po prepočítaní miezd za 12. mesiac zistí, že je potrebné previesť na účet SF 15,00 € (rozdiel medzi preddavkami a skutočne vypočítanou výškou za rok). V januári nasledujúceho roka uskutoční prevod. Ako zaúčtuje uvedenú operáciu v JÚ? Je potrebné účtovať o uvedenom rozdiele v rámci uzávierkových účtovných operácií, zaúčtovať do nákladov a do knihy SF?

Ako súdny exekútor zvažujem prechod z jednoduchej sústavy účtovníctva do podvojnej sústavy účtovníctva. Vymáham exekúciu vo výške 5.tis eur. Povinný uhrádza danú exekúciu v splátkach po 100 € mesačne. Som platiteľ DPH, tak prijatú splátku rozúčtujem a DPH odvediem. Moja otázka znie, či v podvojnom účtovníctve tieto jednotlivé úhrady splátok exekúcie od povinného účtujem ako výnos už pri čiastkových splátkach? Alebo či mi vzniká výnos až po ukončení exekúcie - bude trvať cca 4 roky.

Podnikatelia využívajú pri svojej podnikateľskej činnosti krátkodobý a dlhodobý majetok. Krátkodobý majetok je charakteristický tým, že jeho spotreba prebehne jednorazovo a pre dlhodobý majetok (hmotný aj nehmotný) je charakteristické, že spotreba z účtovného a daňového hľadiska je rozložená na niekoľko rokov.

SZČO fyzická osoba podniká na základe osobitných predpisov a súčasne aj živnostenského oprávnenia, vedie jednoduché účtovníctvo. Od 1. 7. 2018 chce podnikať ako právnická osoba-spol. s ručením obmedzeným. Aké povinnosti má fyzická osoba pri tejto zmene formy podnikania? Čo všetko musí odhlásiť, zrušiť, odovzdať (vo vzťahu k poisťovniam, daň. úradu, živnost. úradu...) K akému dátumu musí vypracovať mimoriadnu účt. závierku, daňové priznanie, pohľadávky, záväzky? Ako sa "nakladá" s odpisovaným majetkom, ktorý bude mať ešte zostatkovú cenu? Možno ho len administratívne previesť do osobného majetku fyzickej osoby? Ktoré informácie z jednoduchého účtovníctva sú potrebné pri založení s. r. o., lebo jednoduché účtovníctvo vedie jeden subjekt a podvojné bude viesť iný.

Živnostník, platiteľ DPH, nakúpil materiál na faktúru (faktúra obsahuje všetky potrebnú údaje IČO, DIČ, IČ DPH, ...), a uhradil ju platobnou kartou, ktorú používa na súkromné účely, t.j. na nepodnikateľské. Je daná faktúra daňovo uznateľná a môže si z nej uplatniť odpočet DPH?

Povinnosť podnikateľov viesť účtovníctvo ustanovuje § 35 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p., a to v rozsahu a spôsobom ustanoveným osobitným predpisom, ktorým je zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“).

Podnikateľ FO živnostník, lekár, podniká na základe iného ako živnostenského zákona. Licencia vydaná VÚC je vystavená na meno lekára. Doklad o pridelení IČO je vystavený na sídlo ambulancie (Bratislava). Osvedčenie o pridelení DIČ z DÚ má adresu trvalého bydliska (Nitra). Aká adresa má byť uvedená na dokladoch ako fakturačná (adresa sídla ambulancie alebo trvalého pobytu)? Pýtam sa z hľadiska zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. Pri pridelení DIČ nám bolo povedané, že všetky doklady (faktúry, pokladničné doklady, interné doklady, výkazy pre poisťovne z hľadiska zákona o dani z príjmov a pod.) musia byť vystavené presne podľa údajov na osvedčení o pridelení DIČ (dodržané pomlčky, čiarky, veľké písmená a pod.) (Bratislava). V praxi sa však stretávame s problémom, že pri podpisovaní zmlúv nám obchodní partneri pripravujú doklady podľa údajov z registrácie pre IČO (Nitra). 

Ako správne v jednoduchom účtovníctve zaúčtovať duplicitne uhradenú odberateľskú faktúru a následné vrátenie omylom uhradenej sumy na bežný účet?

Článok sa zaoberá účtovaním miezd zamestnancov tých zamestnávateľov, ktorí účtujú v jednoduchom účtovníctve a v konkrétnych príkladoch vysvetľuje rôzne prípady, ktoré môžu nastať.

Samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) došlo oznámenie o výsledku ročného zúčtovania zdravotného poistenia, kde jej vyšiel preplatok vo výške 2 113,82 €. Následne, v oznámení zdravotná poisťovňa informovala o zrazení zrážkovej dane v zmysle § 43 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“), ale iba zo sumy 1 783,40 €. Ako správne zaúčtovať v jednoduchom účtovníctve uvedené sumy, keď zrážková daň nie je vykonaná z celej sumy?

SZČO došlo oznámenie o výsledku ročného zúčtovania zdravotného poistenia, kde jej vyšiel preplatok vo výške 2 113,82 €. Následne, v oznámení zdravotná poisťovňa informovala o zrazení zrážkovej dane v zmysle § 43 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p., ale iba zo sumy 1 783,40 €. Ako správne zaúčtovať v jednoduchom účtovníctve uvedené sumy, keď zrážková daň nie je vykonaná z celej sumy? 

Podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) sa softvér považuje za nehmotný majetok, ktorý je definovaný v zákone č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“) a v opatrení MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z. n. p. (ďalej len „Postupy účtovania v PÚ“).

Podnikateľ, ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu sa stáva zamestnávateľom. Zamestnávateľ má povinnosť poskytnúť zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. V príspevku, ktorý je určený pre podnikajúce fyzické osoby účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva a sú zamestnávateľmi, si ukážeme na príkladoch z praxe ako má podnikateľ – zamestnávateľ postupovať pri účtovaní miezd v sústave jednoduchého účtovníctva, s dôrazom na účtovanie v hlavnej účtovnej knihe – v peňažnom denníku.

Pri zisťovaní základu dane z príjmov z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 1 až 4 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) môže daňovník, ktorý je fyzickou osobou, uplatňovať: preukázateľné daňové výdavky, pričom: účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, účtuje v sústave podvojného účtovníctva, vedie daňovú evidenciu po­dľa § 6 ods. 11 ZDP, výdavky percentom z úhrnu týchto príjmov podľa § 6 ods. 10 ZDP, tzv. paušálne výdavky.

Ako správne zaúčtovať v jednoduchom účtovníctve duplicitne uhradenú odberateľskú fakúru a následné vrátenie omylom uhradenej sumy na bežný účet?

Fyzická osoba, SZČO začala v r. 2017 uplatňovať skutočné výdavky, t. z. začala účtovať v jednoduchom účtovníctve (dovtedy paušálne výdavky). V 2/2016 obstarala v pozícii občana bicykel v hodnote 4 000 €. Tento bicykel chce SZČO vložiť do podnikania v hodnote 1 000 € ako drobný majetok. Je tento postup možný? Alebo je potrebné vložiť majetok do podnikania ako odpisovaný majetok a "pokračovať" v odpisovaní tohto majetku zo vstupnej ceny 4 000 € v 1. odpisovej skupine, pričom sa daňovo uplatní napr. ročný odpis vo výške 50 % daňového odpisu z dôvodu, že majetok sa používa sčasti aj na súkromný účel? Ktorý postup je správny?

Podnikateľ FO podniká na Slovensku, vedie jednoduché účtovníctvo, nie je platiteľom DPH, plánuje obstarať osobný automobil do podnikania v Nemecku. Aké povinnosti mu vznikajú na Slovensku kúpou auta v zahraničí ? Cena automobilu je 44 000 €. Aké rozdiely sú pri kúpe ojazdeného automobilu v porovnaní s kúpou nového automobilu v zahraničí?

Podľa § 9 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“) je účtovná jednotka povinná účtovať v sústave podvojného účtovníctva s výnimkou tých účtovných jednotiek, ktoré môžu účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva. Účtovanie v sústave jednoduchého účtovníctva nie je povinné, zákon len dáva možnosť účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva. Znamená to, že účtovné jednotky, ktorým zákon umožňuje účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva sa môžu rozhodnúť pre účtovanie v sústave podvojného alebo v sústave jednoduchého účtovníctva.

Podnikateľ účtujúci v jednoduchom účtovníctve má automobil zaradený do majetku firmy. Automobil bol zakúpený na lízing. V roku 2016 lízing skončil a v súlade so znením Všeobecných zmluvných podmienok finančného lízingu účtuje lízingová spoločnosť poplatok za prevod vlastníctva vo výške 700 € s DPH. Ide o výdavok ovplyvňujúci základ dane?

Podnikateľ účtujúci v jednoduchom účtovníctve má auto v podnikaní, ktoré bolo zakúpené na leasing. V roku 2016 leasing skončil a v súlade so znením Všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu účtuje leasingová spoločnosť poplatok za prevod vlastníctva vo výške 700 € s DPH. Prosím Vás, ide o výdavok ovplyvňujúci základ dane?