Jednoduché účtovníctvo - strana 20

Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov bol s účinnosťou od 1. 4. 2005 novelizovaný zákonom č. 81/2005 Z. z. Zmeny uvedené v novele sa týkajú, okrem iného aj používania motorového vozidla na pracovnej ceste. V minulom vydaní časopisu sme sa zaoberali používaním motorového vozidla podnikateľa na pracovnej ceste, v tomto príspevku sa budeme venovať používaniu motorového vozidla zamestnanca na pracovnej ceste.

V praxi dochádza najčastejšie pri vkladoch FO do podnikania k finančným vkladom (dotáciám), resp. k nepeňažným vkladom do vlastného obchodného majetku FO. V prípade finančných dotácií ide o vklad do pokladnice podnikateľa alebo dotáciu podnikateľského účtu z osobných finančných prostriedkov. V prípade nepeňažných vkladov ide o preradenie majetku FO zo súkromného užívania do jej obchodného majetku, o ktorom účtuje.

Dotácie predstavujú jednu z foriem financovania činnosti podnikateľov. Špecifickou črtou poskytovania dotácií je ich viazanosť na splnenie určitých, presne vymedzených podmienok. Inými slovami, dotácia sa vždy poskytuje na konkrétny vymedzený účel. Použitie dotácie na odlišný účel, než na aký bola poskytnutá, je neprípustné, pokiaľ poskytovateľ nerozhodne inak.

Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov bol s platnosťou od 1. 4. 2005 novelizovaný zákonom č. 81/2005 Z. z. Zmeny, ktoré priniesla ostatná novela sa týkajú, okrem iného, aj používania motorového vozidla na pracovnej ceste.

Finančný prenájom (lízing) je obstaranie dlhodobého hmotného majetku na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci za dohodnuté platby počas dohodnutej doby nájmu tohto majetku. Súčasťou dohodnutých platieb je aj kúpna cena, za ktorú na konci prenájmu majetku prechádza vlastnícke právo k prenajatému majetku z prenajímateľa na nájomcu.

S účinnosťou zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, t. j. od 1. 1. 2004, nastala zmena pri posudzovaní poskytnutých alebo prijatých preddavkov a ich započítavaní do daňových výdavkov. Táto zmena platí pre podnikateľov, ktorí dosahujú príjmy podľa § 6 ZDP (príjmy z podnikania alebo inej zárobkovej činnosti) a účtujú v sústave jednoduchého účtovníctva a tiež pre podnikateľov, ktorí uplatňujú výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 ZDP, alebo vedú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP.

Dlhodobým nehmotným majetkom sú zložky majetku, ktorých ocenenie je vyššie ako 50 000 Sk a doba použiteľnosti dlhšia ako 1 rok. Nehmotný majetok, ktorého ocenenie sa rovná sume 50 000 Sk, alebo je nižšie, možno v súlade s § 13 ods. 3 Postupov účtovania v PÚ zaradiť do dlhodobého nehmotného majetku, ak doba použiteľnosti tohto majetku je dlhšia ako 1 rok.

Účtovné jednotky v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov sú povinné dodržiavať postupy účtovania. Pre ÚJ účtujúce v sústave JÚ došlo od 1. 1. 2005 k viacerým zmenám.

Novelizované Postupy účtovania v JÚ od 1. 1. 2005 obsahujú o. i. nový § 10c upresňujúci tri prípady účtovania o DPH.

V zmysle § 5 ods. 1 opatrenia MF SR č. 23586/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatne zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov v znení neskorších predpisov, ako aj podľa § 12 ods. 1 opatrenia MF SR č. 23 054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov, hmotný majetok vo všeobecnosti z časového hľadiska sa člení na dlhodobý hmotný majetok a krátkodobý hmotný majetok.

Fyzická osoba účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva prevádzkuje na základe živnostenského oprávnenia letné kúpalisko. Túto činnosť môže vzhľadom na jej charakter vykonávať len v letných mesiacoch. V roku 2004 živnostenský úrad pozastavil daňovníkovi prevádzkovanie živnosti na obdobie od 1. 10. 2004 do konca mája 2005. Je v tomto prípade pozastavenie prevádzkovania živnosti v nadväznosti na povinnosť úpravy základu dane, ktorá je pre fyzické osoby ustanovená v § 17 ods. 8 ZDP považované za skončenie podnikania?

Som fyzická osoba, platiteľ DPH a vediem jednoduché účtovníctvo. Ako mám zaúčtovať platbu nájomného vopred uhradenú koncom roka? Je to úhrada za nájomné nebytových priestorov, v ktorých podnikám, na obdobie prvého štvrťroka nasledujúceho roka.

Povinný prídel do sociálneho fondu podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a prídel podľa § 3 ods. 1 písm. b) cit. zákona do sociálneho fondu u zamestnávateľa, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku, je súčasťou výdavkov, resp. nákladov.

Ako správne v JÚ zaúčtovať dobierku z ČR? Faktúra bola vystavená bez DPH na 4 100 CZK. Dobierku priniesla prepravná spoločnosť, ktorá si účtovala 5 330 Sk. V ten deň bol kurz NBS 1,267 Sk/CZK. Faktúru sme zaevidovali do Knihy faktúr v sume 4 100 x 1,267 = 5 194,70 Sk. Ako správne zaúčtovať prepočítanú cenu za tovar v sume 5 194,70 Sk? Ako skutočne zaplatenú cenu prepravnej spoločnosti vo výške 5 330 Sk?

Účtovná jednotka (ÚJ), ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva (JÚ), zostavuje podľa § 17 ods. 6 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov: · riadnu účtovnú závierku, ak uzavrie účtovné knihy k poslednému dňu účtovného obdobia, alebo · mimoriadnu účtovnú závierku v ostatných prípadoch, napríklad, ak uzavrie účtovné knihy ku dňu skončenia podnikania alebo inej samostatne zárobkovej činnosti, ku dňu predchádzajúcemu deň účinnosti vyhlásenia konkurzu alebo vyrovnania.

Podnikateľ – FO účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva (JÚ) počas účtovného obdobia (kalendárneho roka) zaúčtuje všetky výdavky, ktoré sú z hľadiska zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov považované za daňové výdavky ako výdavky ovplyvňujúce základ dane (ZD). Výdavky, ktoré nemôže podľa ZDP považovať za daňové výdavky, zaúčtuje ako výdavky neovplyvňujúce ZD. Obdobne postupuje aj pri účtovaní príjmov, ktoré dosiahol v účtovnom období. Príjmy podliehajúce dani (zdaniteľné príjmy) zaúčtuje ako príjmy ovplyvňujúce ZD a nedaňové príjmy zaúčtuje ako príjmy neovplyvňujúce ZD.