Dovoz, vývoz tovaru - strana 4

Dňa 12. novembra 2021 bol v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásený zákon č. 408/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „novela“). Ako už vyplýva z nadpisu, v tomto článku bude venovaná pozornosť zákonu č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“), ktorý bol na základe novely spolu s ďalšími právnymi predpismi predmetom zmien a doplnení.

Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) ustanovuje oslobodenie dodania tovaru, s ktorým je spojené jeho odoslanie alebo preprava zo SR do iného členského štátu. Podmienky oslobodenia od DPH sú uvedené v § 43 zákona o DPH. Toto ustanovenie je v súlade s článkom 138 smernice 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica o DPH“).

Slovenský platiteľ DPH obstaral službu (servis vozidla) v inom členskom štáte EÚ (v Českej republike) od českého platiteľa DPH. Faktúra bola vystavená 3. apríla, služba dodaná 31. marca. V marcovom daňovom priznaní k DPH ju neuviedol, faktúru dostal 15. mája. Mal podať dodatočné daňové priznanie k DPH a dodatočný kontrolný výkaz k DPH za mesiac marec? Mal tomto daňovom priznaní uplatniť aj odpočítanie dane?

Súdny dvor EÚ vydal 30. septembra 2021 rozsudok v prípade slovenskej spoločnosti HYDINA SK s.r.o. (C-186/20), u ktorej daňový úrad začal daňovú kontrolu, ktorú následne dvakrát prerušil z dôvodu realizácie medzinárodnej výmeny informácií. Súdny dvor sa v rozsudku zaoberal povahou lehôt na poskytnutie informácií stanovených v nariadení č. 904/2010 a otázkou ich vplyvu na zákonnosť prerušenia daňovej kontroly. Závery Súdneho dvora nie sú priaznivou správou pre daňové subjekty, ktoré namietajú zákonnosť daňovej kontroly a konaní nasledujúcich po daňovej kontrole v prípadoch, kedy medzinárodná výmena informácií presiahla lehoty učené nariadením.

V prípade zdaniteľných obchodov súvisiacich s novými dopravnými prostriedkami v rámci Európskych spoločenstiev sa uplatňuje výnimka zo všeobecných pravidiel zdaňovania daňou z pridanej hodnoty. Nové dopravné prostriedky sa vždy zdaňujú v štáte určenia (spotreby).

Definovanie miesta zdaniteľného obchodu je dôležité pri cezhraničných transakciách realizovaných medzi členskými štátmi Európskych spoločenstiev ale aj mimo nich. Prostredníctvom miesta zdaniteľného obchodu sa určuje krajina, v ktorej je daň z pridanej hodnoty splatná. V závislosti od určenia miesta dodania zdaniteľného obchodu majú zahraničné osoby, ktoré nemajú v tuzemsku sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, a ktoré podnikajú v zahraničí, v zákonom vymedzených prípadoch registračnú povinnosť z dôvodu, že začínajú vykonávať v tuzemsku činnosť, ktorá je predmetom dane.

Režim call-off stock predstavuje situáciu, pri ktorej dodávateľ (platiteľ dane) premiestni svoj tovar, ktorý je stále v jeho vlastníctve z jedného členského štátu do skladu v inom členskom štáte pre vopred známeho odberateľa bez toho, aby na neho hneď previedol vlastnícke právo k danému tovaru, pričom tovar je podľa dohody tomuto odberateľovi dodaný neskôr, až po ukončení prepravy, avšak v zákonom stanovej lehote. Lehota, v ktorej sa tovar má dodať, je maximálne 12 mesiacov od ukončenia prepravy tovaru. Odberateľ má právo odobrať tovar zo skladu podľa vlastného rozhodnutia, pričom k dodaniu tovaru dochádza až v momente vyskladnenia tovaru odberateľom.

V prípade, že sa na jednom obchode v rámci Európskej únie zúčastnia tri osoby a predmetom dodania je stále ten istý tovar, môže dôjsť k trojstrannému obchodu podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej „zákon o DPH“). Princípom trojstranného obchodu je hlavne zabezpečiť jednoduchší proces zdaňovania daného obchodu a zabezpečiť plynulé dodanie tovaru od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi.

Kedy platiteľovi vzniká daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, ktorý deň sa uvádza, ako deň dodania služby a kedy vzniká daňová povinnosť prenajímateľovi? Odpovede nájdete v článku.

Skupinová registrácia umožňuje jednoduchšie uplatňovanie dane z pridanej hodnoty pre zdaniteľné osoby. Možnosť takejto registrácie vyplýva z článku 11 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Podľa citovaného článku smernice môže členský štát považovať za jednu zdaniteľnú osobu osoby usadené na území členského štátu, ktoré sú síce právne nezávislé, ale súčasne sú vzájomne úzko prepojené finančnými, ekonomickými a organizačnými väzbami. Uvedený článok smernice bol implementovaný do ustanovení § 4a a 4b zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“).

V tomto vydaní časopisu prinášame komentár k rozsudku Súdneho dvora EÚ k predbežnej otázke týkajúcej sa uplatnenia zníženej sadzby DPH pri dodaní jedál, ktoré sú pripravené na okamžitú konzumáciu, a jedál, ktoré si zákazníci vezmú so sebou – C‑703/19 J. K. proti Dyrektor Izby Administracji Skarbowej w Katowicach, za účasti: Rzecznik Małych i Średnich Przedsiębiorców.

Spoločnosť A, platiteľ DPH kúpila helikoptéru od spoločnosti B, platiteľa DPH z členského štátu FR za 500 000 €. Spoločnosť B vyhotovila prvú faktúru na 250 000 € dňa 8. 6. 2021 a druhú faktúru na 250 000 € dňa 7. 7. 2021. Helikoptéra bola fyzicky prepravená na Slovensko dňa 15. 7. 2021, kedy bol vyhotovený aj preberací protokol. Za ktoré obdobie má spoločnosť A povinnosť urobiť tzv. samozdanenie?

Od 1. júla 2021 nastali zmeny v súvislosti s registráciou pre DPH pri zásielkovom predaji tovaru. Do 30. júna 2021 platilo, že slovenský dodávateľ, ktorý dodával tovar zákazníkom do iných členských štátov, bol povinný registrovať sa v týchto členských štátoch po dosiahnutí obratu stanoveného daným členským štátom (registračné limity boli vo výške 35 000 € alebo 100 000 €). Od 1. júla 2021 sú platné nové pravidlá, v rámci ktorých bol pojem „zásielkový predaj“ nahradený pojmom „predaj tovaru na diaľku“.

Zdaniteľné obchody na účely dane z pridanej hodnoty sú vymedzené ako predmet dane v rámci § 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“). Ide o také plnenia, ktoré podliehajú DPH podľa uvedeného zákona. Podrobne sú zdaniteľné obchody bližšie špecifikované v rámci § 8, § 8a, § 9, § 9a, § 11, § 11a a § 12 zákona o DPH. Slovenskou DPH sa zdaňujú všetky uvedené zdaniteľné obchody, ak miesto ich plnenia je na území Slovenskej republiky a samozrejme nie je možné na ne uplatniť oslobodenie od DPH.

Spoločnosť má pohľadávku z titulu zmluvnej pokuty voči odberateľovi z iného členského štátu EÚ (nedodržanie zmluvných podmienok prepravy). Vystaví faktúru (pre jednoduchšiu evidenciu tejto pohľadávky). Uplatní pri tejto pokute prenesenie daňovej povinnosti na odberateľa, resp. uvádza sumu tejto pokuty do súhrnného výkazu k dani z pridanej hodnoty (DPH)?

Zriaďovateľ, nemecký platiteľ DPH si na účely svojho podnikania, ktoré na Slovensku vykonáva prostredníctvom svojej organizačnej zložky, dočasne premiestni automobil na Slovensko. Akým spôsobom má byť vysporiadaná DPH? Ide o nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu?

Rozsudok Európskeho súdneho dvora (ESD) z 11. marca 2021 vo veci C-812/19 (prípad Danske Bank) objasnil ako je potrebné z hľadiska DPH vnímať poskytovanie cezhraničných služieb v rámci toho istého právneho subjektu. Prípad sa týka hlavnej prevádzkarne spoločnosti Danske Bank, ktorá sa nachádza v Dánsku a je členom skupiny na účely DPH v tomto štáte, pričom jej pobočka zriadená vo Švédsku, ktorá je príjemcom cezhraničných služieb poskytovaných hlavnou prevádzkarňou nie je členom dánskej skupiny na účely DPH a ani žiadnej inej v štáte jej zriadenia.

Jediným spoločníkom slovenskej spoločnosti s r. o. je firma zo štátu Sv. Krištof a Nevis (St. Kitts and Nevis). Slovensko s týmto štátom nemá medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, ale má zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní (Dohovor o vzájomnej administratívnej pomoci v daňových záležitostiach.) Zmluvným štátom je štát, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia alebo zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní. Slovenská firma chce prepísať a uhradiť dividendy tejto materskej firme. Keďže tento štát sa považuje za zmluvný štát, dividendy takto nie sú predmetom dane a môžu sa uhradiť v celej výške. Je táto uvedená úvaha správna?

Jediným spoločníkom slovenskej spoločnosť s r. o. je firma zo štátu Sv. Krištof a Nevis (St. Kitts and Nevis). Slovensko s týmto štátom nemá medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, ale má zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní (Dohovor o vzájomnej administratívnej pomoci v daňových záležitostiach.) Zmluvným štátom je štát, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia alebo zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní. Materská firma chce fakturovať slovenskej firme manažérske služby. Ak plynú nerezidentovi príjmy od daňového rezidenta alebo stálej prevádzkarne na území Slovenskej republiky z obchodného, technického alebo iného poradenstva, za spracovane dát za marketingové služby, z riadiacej činnosti a sprostredkovateľskej činnosti, sú zdrojom príjmu vo výške, v akej je táto odplata súčasne uznaná za daňový výdavok podľa § 19 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“). Toto ustanovenie teda mení skutočnosť poskytovania takýchto služieb vo väzbe na fyzické poskytovanie služieb na území SR. Treba však brať do úvah zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia a toto ustanovenie je primárne zamerané na plnenia poskytované daňovníkmi z nezmluvných štátov, keďže poskytovanie takýchto služieb spadá pod článok 7 zmluvy, kde sa viaže povinnosť zdaniť zisky podnikov v štáte rezidencie a nie v štáte zdroja, ak nie sú vykonávané prostredníctvom stálej prevádzkarne. Problém je v tom, že so štátom Sv. Krištof a Nevis máme len zmluvu o výmene informácií. V tomto prípade je potrebné zraziť daň pri úhrade faktúry s 19 alebo 35 %?

Zdanenie finančného sektora patrí na európskej pôde dlhodobo k najspornejším otázkam v oblasti daňovej politiky. Portugalsko, ako súčasná predsednícka krajina, sa snaží opätovne otvoriť diskusiu na úrovni EÚ.