Dovoz, vývoz tovaru - strana 3

Zdaniteľné osoby, ktoré v Európskej únii dodávajú tovar alebo poskytujú služby pre konečných zákazníkov, si môžu zvoliť uplatňovanie osobitnej úpravy jednotného kontaktného miesta podľa ustanovení § 68a až § 68c zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“). Daň súvisiacu s týmito transakciami môžu priznať a odviesť iba v jednom členskom štáte (tzv. členskom štáte identifikácie) alebo sa registrujú pre DPH v každom členskom štáte, v ktorom im vzniká daňová povinnosť.

Zdaniteľné osoby, ktoré v EÚ dodávajú tovar alebo služby pre konečných zákazníkov, si môžu zvoliť uplatňovanie osobitnej úpravy jednotného kontaktného miesta podľa § 68a až § 68c zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) a daň súvisiacu s týmito transakciami priznať a odviesť iba v jednom členskom štáte (tzv. členskom štáte identifikácie) alebo sa registrujú pre DPH v každom členskom štáte, v ktorom im vzniká daňová povinnosť z dodania tovaru alebo služby týmto zákazníkom.

Problematika prevádzkarne je riešená vo viacerých rozhodnutiach Súdneho dvora Európskej únie. V príspevku sa zaoberáme prípadom, keď boli služby poskytnuté skupinou na účely dane z pridanej hodnoty pre pobočku člena skupiny, ktorá sa nachádzala v inom členskom štáte.

Pokračovanie príspevku ďalej vysvetľuje aktuálne zdaňovanie podielov na zisku (dividend) s ohľadom na aplikáciu medzinárodných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia vrátane implementácie súvisiacich opatrení projektu OECD „BEPS“ proti erózii základu dane a presunu ziskov a príslušného primárneho a sekundárneho práva Európskeho spoločenstva v kontexte aktuálneho znenia zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“).

Výživová poradkyňa Jana podniká prostredníctvom spoločnosti s ručením obmedzeným, v ktorej je spoločníkom spolu so svojim manželom. Okolo jej osobnej značky a publikovaného obsahu vyvinula postupne širokú škálu vlastných produktov: individuálne konzultácie a poradenstvo na mieru (osobné i online), vlastnú tlačenú knihu (príručku o zdravom stravovaní a životospráve) či dokonca výživové doplnky.

V prvej časti príspevku autor informoval o tom, že podľa článku 11 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty môže členský štát považovať za jednu zdaniteľnú osobu osoby usadené na území členského štátu, ktoré sú síce právne nezávislé, ale súčasne sú vzájomne úzko prepojené finančnými, ekonomickými a organizačnými väzbami. Možnosť skupinovej registrácie ako zjednodušenie uplatňovania dane z pridanej hodnoty pre zdaniteľné osoby je v slovenskej legislatíve v obsiahnutá v § 4a a § 4b zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“).

EORI (Economic Operators' Registration and Identification system) je jedinečný systém registrácie a identifikácie hospodárskych subjektov a iných osôb, ktoré podnikajú na území EÚ, ako je ustanovené vo vykonávacom nariadení (ES) č. 2447/2015. Číslo EORI je maximálne 17 znakový alfanumerický kód. Počiatočné písmená sú kód členského štátu EÚ, v ktorom je subjekt zaregistrovaný. V prípade slovenských subjektov je to kód „SK“.

Členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii vo výraznej miere ovplyvnilo aj právnu oblasť, konkrétne aj oblasť vymáhania cezhraničných pohľadávok. Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. 12. 2006, ktorým sa zavádza európske konania o platobnom rozkaze (ďalej len „nariadenie o EPR“) sa poskytol veriteľom zaujímavý nástroj na vymáhanie nepopretých občianskych a obchodných pohľadávok v rámci zásadne unifikovaného konania. V tomto príspevku sa bližšie pozrieme na niektoré vybrané aspekty využitia európskeho platobného rozkazu.

Daň z pridanej hodnoty, keďže má povahu spotrebiteľskej dane, sa uplatňuje na tovar a služby, ktoré vstupujú do hospodárskeho obehu Európskej únie a môžu byť predmetom spotrebovania.

Súdny dvor EÚ sa v rozsudku Berlin Chemie A. Menarini SRL (C-333/20) zaoberal otázkou, či spoločnosť so sídlom v jednom členskom štáte má prevádzkareň v inom členskom štáte z dôvodu, že v ňom má dcérsku spoločnosť, ktorá jej poskytuje ľudské zdroje a technické prostriedky na základe zmlúv o poskytovaní služieb okrem iného. v oblasti marketingu, reklamy a legislatívnej regulácie, ktoré môžu mať priamy vplyv na objem jej predaja.

Poľská spoločnosť (prvý odberateľ) si objednala tovar od španielskej spoločnosti (dodávateľ). Španielska spoločnosť tovar dodala priamo slovenskej spoločnosti (druhý odberateľ). Dopravu si zabezpečila slovenská spoločnosť. Musí sa poľská spoločnosť registrovať v členskom štáte SR, kde sa skončila preprava tovaru?

Česká spoločnosť premiestňuje tovar do skladu v Slovenskej republike s cieľom spracovania, triedenia a balenia tovaru. Potom je tovar predaný nemeckej spoločnosti registrovanej v Slovenskej republike podľa § 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Tovar neopustí územie Slovenskej republiky pri predaji. V tomto sklade na území Slovenska ešte na náklady českej spoločnosti bude prebiehať špeciálne triedenie a balenie výrobkov, až potom budú výrobky predávané tejto nemeckej spoločnosti registrovanej v Slovenskej republike. Podľa všetkého česká spoločnosť má len tohto jedného odberateľa na Slovensku. Môže táto česká spoločnosť využiť zjednodušený režim tzv. call of stock podľa ustanovenia § 69 ods. 6 zákona o DPH (sú splnené všetky podmienky uvedené v § 11a zákona o DPH)?

Intrastat – predstavuje štatistický systém, prostredníctvom ktorého sa sledujú tovarové obchodné operácie medzi členskými štátmi Európskej únie. V podmienkach Slovenskej republiky to znamená štatistické zisťovanie o dovozoch a vývozoch tovarov uskutočnených medzi Slovenskou republikou a členskými štátmi na základe mesačných hlásení v štatistickom zisťovaní Intrastat-SK podľa Prílohy č. 1 kódu 2103 Vyhlášky Štatistického úradu SR č. 292/2020 Z. z., ktorou sa vydáva Program štátnych štatistických zisťovaní na roky 2021 až 2023.

Americká firma so sídlom v Amerike doviezla z tretieho štátu na Slovensko tovar, ktorý bude prepustený do voľného obehu na území Slovenska a následne bude predaný slovenským zdaniteľným osobám (§ 69 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. – ďalej len „zákon o DPH“). Musí sa zahraničná osoba (americká firma) registrovať pre DPH (podľa ustanovenia § 5 zákona o DPH) v Slovenskej republike? Dôležitá informácia je, že zahraničná osoba nebude zastúpená daňovým zástupcom. Môže americká firma bez zástupcu a bez slovenského IČ DPH nejak precliť tovar?

Trojstranný obchod je upravený v § 45 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“). Trojstranný obchod je taký obchod, na ktorom sa zúčastňujú tri osoby, ktoré sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu. 

Zaujímalo by nás porovnanie legislatívnej právnej úpravy v rámci reťazových obchodov pred 1. januárom 2020 a po 1. januári 2020. Vyriešili sa doplnením nového ustanovenia § 13a do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) všetky problémy vznikajúce v praxi, ktoré sa vyskytovali pred zavedením tohto nového ustanovenia § 13a zákona o DPH, teda pred 1. januárom 2020?

Podľa § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) je predmetom dane – nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu. Ide o prevzatie článku 2 ods. 1 písm. b) eurosmernice 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH. Intrakomunitárne dodanie je oslobodené od dane v záujme budovania jednotného trhu EÚ, preto zrkadlovo musí byť intrakomunitárne nadobudnutie predmetom dane. Toto pravidlo vyvoláva aplikačné problémy vtedy, ak sú dve dodania (nadobudnutia) tovaru a len jedna preprava.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) je oslobodené od dane dodanie tovaru do iného členského štátu (tzv. intrakomunitárne dodanie) predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Intrakomunitárne dodanie je oslobodené od dane v záujme budovania jednotného trhu Európskej únie. Toto pravidlo vyvoláva aplikačné problémy vtedy, ak sú dve dodania tovaru a len jedna preprava, a nie je to dokonalý trojstranný obchod oslobodený podľa § 45 zákona o DPH.

Vychádzajúc z ustanovenia § 77 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“) je základným zdaňovacím obdobím platiteľa dane kalendárny mesiac. To znamená, že platiteľ dane podáva daňové priznania za jednotlivé kalendárne mesiace a v daňovom priznaní uvádza údaje rozhodujúce pre výslednú daň platenú do štátneho rozpočtu SR za predmetný kalendárny mesiac.

Konateľ (alebo zamestnanec) platí za firemné výdavky (PHL, kancelárske potreby, atď.) súkromnou platobnou kartou alebo v hotovosti (zamestnávateľ mu neposkytol preddavok na nákup). Následne mu zamestnávateľ preplatí na základe predloženého dokladu výdavok z firemnej pokladnice. Je nárok na odpočítanie DPH z predloženého dokladu? Doklad spĺňa všetky náležitosti na odpočítanie DPH.