Dovoz, vývoz tovaru - strana 2

Koncom júna 2023 Európsky súdny dvor (ďalej len „ESD“) rozhodol v prípade C-232/22 Cabot Plastics Belgium SA v. État belge, v ktorom sa zaoberal otázkou, či poskytovanie spracovateľských operácii pre výhradného zahraničného príjemcu týchto služieb právne nezávislým poskytovateľom služby zakladá prevádzkareň na účely DPH pre daného príjemcu služby v krajine poskytovateľa služby.

Cieľom legislatívnej úpravy zákona č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v z. n. p. (ďalej len „zákon o medzinárodnej spolupráci“) jeho novelou zverejnenou v zákone č. 250/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v z. n. p. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony bolo zvýšenie daňovej transparentnosti a zlepšenie fungovania existujúcich nástrojov medzinárodnej administratívnej spolupráce pri správe daní. Tento cieľ legislatívnej úpravy zákona o medzinárodnej spolupráci sa má dosiahnuť implementáciou smernice Rady (EÚ) 2021/514 z 22. 3. 2021, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní (Ú. v. EÚ L 104, 25. 3. 2021), ktorá je označovaná ako DAC7 (ďalej len „smernica DAC7“).

Ministerstvo financií Slovenskej repubiky predložilo návrh novely, ktorá by mala meniť zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p.

Daň z pridanej hodnoty je všeobecnou nepriamou daňou zo spotreby, ktorá je navyše na úrovni EÚ harmonizovaná, a teda jej právny základ vychádza z práva EÚ. Konkrétne ide o smernicu Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. ES L 347 11.12.2006, s. 1) v platnom znení (ďalej len „smernica o DPH“).

Zdaniteľnou osobou na účely DPH je podľa § 3 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“) každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. Vykonávanie činnosti na základe pracovnoprávneho vzťahu, štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru alebo iného obdobného vzťahu, keď fyzická osoba je povinná dodržiavať pokyny alebo príkazy, čím sa vytvára stav podriadenosti a nadriadenosti z hľadiska podmienok vykonávanej činnosti a jej odmeňovania, sa nepovažuje za nezávislé vykonávanie činnosti v zmysle predchádzajúcej vety.

Súdny dvor EÚ vydal v 1. polroku 2023 nasledujúce rozsudky k predbežným otázkam týkajúcim sa problematiky DPH:

Spoločnosť s r. o., ktorá je neplatiteľ dane z pridanej hodnoty plánuje nakupovať použitý tovar (hodinky) od fyzických osôb – nepodnikateľov (nezdaniteľných osôb) z Európskej únie. Nakúpi napríklad použité hodinky (v hotovosti / prevodom) od fyzickej osoby. Následne bude spoločnosť predávať tento tovar aj do zahraničia, najmä fyzickým osobám z Európskej únie. Tento obrat, predpokladáme, ide do obratu na účely zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“). Dodanie je v tuzemsku podľa ustanovenia § 13. Ak ale spoločnosť s r. o. predáva pre zahraničné fyzické osoby z Európskej únie ešte ako neplatiteľ DPH, po prekročení 10 000 € sa musí aj registrovať na OSS (One Stop Shop (OSS) – osobitná úprava dane). A tento obrat by sa nepočítal do obratu podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona o DPH, lebo miesto dodania je v príslušnom členskom štáte. Takže je možné, že nikdy nedosiahne obrat podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona o DPH a nebude platiteľom podľa § 4 ods. 1 zákona o DPH. Spoločnosť s r. o. ešte nevie, či ako platiteľ v budúcnosti bude podľa ustanovenia § 66 ods. 11 zákona o DPH používať osobitný režim zdaňovania (zdanenie marže § 66 ods. 2 zákona o DPH) alebo bežný režim zdaňovania (zdanenie celkovej predajnej ceny § 22 ods. 1 až 4 zákona o DPH). Takže, ak by chcela predávať podľa § 66 ods. 2 (zdanenie marže) a vyhnúť sa OSS, musela by sa registrovať podľa § 4 ods. 2. Môže ust. § 66 uplatňovať len platiteľ DPH podľa § 4 zákona o DPH? Zdanenie marže nemôže používať ako neplatiteľ, predpokladám, a zdôvodňovať to tak, že preto to nejde do OSS. Preto by spoločnosť s r. o. nedosiahla obrat podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona o DPH. Sú uvedené úvahy správne?

Zdaniteľné obchody na účely dane z pridanej hodnoty sú vymedzené ako predmet dane v rámci § 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“). Ide o také plnenia, ktoré podliehajú DPH podľa uvedeného zákona. Podrobne sú zdaniteľné obchody bližšie špecifikované v rámci § 8, § 8a, § 9, § 9a, § 11, § 11a a § 12 zákona o DPH. Slovenskou DPH sa zdaňujú všetky uvedené zdaniteľné obchody, ak miesto ich plnenia je na území Slovenskej republiky a samozrejme nie je možné na ne uplatniť oslobodenie od DPH.

Dňa 22. júna 2023 nadobudlo účinnosť opatrenie č. MF/006455/2023-74 o správe s informáciami o dani z príjmov, v ktorom Ministerstvo financií SR (ďalej len „MF SR“) ustanovuje obsah, náležitosti, usporiadanie, elektronický formát a správy s informáciami o dani z príjmov.

Členské štáty sú povinné zabezpečiť správne a jednoznačné uplatňovanie oslobodenia od dane, aby sa predišlo daňovým únikom, vyhýbaniu sa dani alebo jej zneužitiu.

Vo všeobecnosti predstavuje faktúra najčastejší doklad, ktorý svojim dokumentačným charakterom do určitej miery vypovedá o obchodných vzťahoch podnikateľov. Zjednodušene možno skonštatovať, že faktúrou sa v aplikačnej praxi nazýva doklad o dodaných tovaroch a službách. Okrem údajov o množstve a cene dodaných tovarov a služieb obsahuje faktúra aj mnohé ďalšie údaje (najčastejšie údaje o dodávateľovi a odberateľovi, o dátume dodania tovarov a služieb, o dátume vystavenia faktúry, o dátume splatnosti faktúry, poradové číslo faktúry, platobné údaje pre odberateľa a podobne).

Aký režim dane z pridanej hodnoty (DPH) má uplatniť osoba pri predaji havarovaného automobilu, ak vrak predá na Slovensku inému platiteľovi DPH alebo ho predá osobe s českým IČ DPH do Českej republiky?

Podrobné pravidlá pre vrátenie dane z pridanej hodnoty sú ustanovené v rámci smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica 2006/112/ES“), pričom upravujú na jednej strane vrátenie dane zdaniteľným osobám, ktoré sú usadené v inom členskom štáte (t. j. zahraničným osobám z iných členských štátov) a na druhej strane určujú postup platiteľa dane v tuzemsku, ktorý žiada o vrátenie dane uplatnenej v cenách tovarov a služieb nakúpených v inom členskom štáte alebo pri tovare, ktorý bol dovezený do iného členského štátu.

Súdny dvor EÚ sa v rozsudku Promo 54 SA (C-239/22) zaoberal uplatnením oslobodenia od dane y pridanej hodnoty (DPH) pri predaji staršej budovy, ktorá prešla podstatnou prestavbou, a to v prípade, keď členský štát nedefinoval pravidlá na uplatňovanie kritéria prvého obývania na prestavbu budov.

Slovenská spoločnosť uskutočňuje predaj tovaru na diaľku do Maďarska už od roku 2015. V roku 2021 sa zaregistrovala do MOSS. Maďarský daňový úrad vykonávala kontrolu u spomenutej spoločnosti a prišiel na to, že slovenská spoločnosť už presiahla limit pre zásielkový predaj platný v Maďarsku ešte v roku 2017, t. j. od tohto roku by bola povinná vystavovať svoje faktúry do Maďarska s maďarskou 27 % DPH. Maďarský daňový úrad teraz vyzval spoločnosť na zaplatenie 27 % DPH z hodnoty tovarov dodaných do Maďarska. Spoločnosť fakturovala tovar do Maďarska do roku 2021 so slovenskou 20 % DPH. Môže slovenská spoločnosť získať späť slovenskú DPH z hodnoty tovarov, pri ktorých by bola povinná platiť maďarskú DPH, alebo už nemá žiadne možnosti z dôvodu uvedeného v ustanovení § 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) a daň z týchto tovarov bude zaplatená aj na Slovensku aj v Maďarsku.

Zdaniteľné obchody, na ktoré sa uplatňuje daň z pridanej hodnoty, môžu byť zdaňované v rámci bežného mechanizmu DPH, alebo v rámci osobitného režimu, pri ktorom sa uplatňuje rozdielový spôsob zdanenia.

Je potrebné podávať formulár PD A1 za zamestnanca aj pri jednodňových zahraničných pracovných cestách, napríklad pri účasti na odbornom seminári, konferencii, rokovaní v zahraničí?

V tomto vydaní časopisu prinášame komentár k rozsudku Súdneho dvora EÚ k predbežnej otázke týkajúcej sa možnosti uplatniť zjednodušenie pri trojstrannom obchode v prípade, že na faktúre vystavenej sprostredkujúcim nadobúdateľom chýba údaj „prenesenie daňovej povinnosti“ – C‑247/21 Luxury Trust Automobil.

Poľský dodávateľ opravoval výrobné zariadenie v Slovenskej republike – stroj, na ktorom musel vymeniť poškodený náhradný diel. Za uvedené práce vystavil dve faktúry takto: faktúra za opravu stroja: 1 300 €, faktúra za náhradný diel: 700 € (náhradný diel bol v rámci opravy namontovaný do stroja). Ako má posudzovať odberateľ tieto faktúry? Obidve ako poskytnutie služby v rámci Európskej únie alebo faktúru za náhradný diel považovať za dodanie tovaru z Európskej únie?

V tomto vydaní časopisu prinášame komentár k rozsudku Súdneho dvora EÚ k predbežnej otázke týkajúcej sa určenia miesta dodania služieb v prípade zapojenia príjemcu do podvodu s daňou z pridanej hodnoty (DPH) – C‑641/21 Climate Corporation Emissions Trading.