Daňové priznanie - strana 4

Určenie lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu je obsiahnuté v rámci ustanovenia § 79 ods. 1 resp. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“).

Určovanie dane podľa pomôcok predstavuje špecifické daňové konanie, ktorého cieľom je zabezpečiť podklady potrebné pre správne určenie daňovej povinnosti daňového subjektu.

Samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), ktoré mali predĺžený termín podania daňového priznania za rok 2022 do konca júna 2023, budú v októbri informované o svojej odvodovej povinnosti. Tieto informácie budú automaticky zaslané Sociálnej poisťovni, pričom SZČO nemusia podávať žiadne špeciálne žiadosti. V týchto oznámeniach sa dozvedia, či od 1. októbra budú povinne sociálne poistenené, či už ich poistenie zaniklo, alebo či bude povinnosťou v sociálnom poistení pokračovať. Taktiež budú obsahovať informácie o výpočte poistného základu a výšky poistného, ktoré budú SZČO povinne odvádzať do Sociálnej poisťovne v nasledujúcich mesiacoch. Celkový počet týchto SZČO predstavuje 74 600 osôb.

Exekútor má naakumulované zdroje na tzv. depozitnom účte. Ide o účet, kde mu zasielajú oprávnené osoby v exekučnom konaní preddavok na trovy exekúcie. Daný preddavok slúži na úhradu kolkov, poštovného a ostatných výdavkov vznikajúcich v exekúcii v súvislosti s vymáhaním pohľadávky voči dlžníkovi. Tieto výdavky sú platené v mene a na účet oprávneného. Tento preddavok je neskôr požadovaný od povinného a ak je exekúcia úspešná, je vrátený oprávnenej osobe. Podlieha prijatý depozit režimu DPH a je exekútor povinný odviesť z neho DPH?

Dodávateľ vystavil preddavkovú faktúru, ktorú odberateľ uhradil. Vystavil doklad k prijatej platbe a odberateľ si odpočítal daň z pridanej hodnoty (DPH). Nasledujúci mesiac došlo k plneniu, kde bola odpočítaná len časť preddavku. Časť preddavku zostala otvorená, ku ktorej nedošlo k plneniu a ani nedôjde. Dodávateľ s odberateľom uzavrel dohodu o vrátení zostávajúcej časti preddavku, v ktorej sa obe strany dohodli, že postupujú podľa ustanovenia § 25 ods. 6 zákona o DPH a nebude sa upravovať základ dane a daň. Môže odberateľ toto vrátenie časti preddavku považovať za opravu základu dane podľa ustanovenia § 25 a uplatniť aj ustanovenie § 25 ods. 6 zákona o DPH?

Celý článok sme uverejnili už v predošlom čísle  Uplatňovanie nezdaniteľných častí základu dane v roku 2023  ...

V daňovej oblasti platí, že daňové subjekty si môžu zorganizovať svoje podnikanie tak, aby si znížili svoju daňovú povinnosť. Neexistuje žiadna povinnosť podnikať takým spôsobom, aby sa zvýšil daňový príjem štátu. Základnou zásadou je sloboda vybrať si čo najmenej zdaniteľný spôsob prevádzkovania podnikania, aby sa minimalizovali náklady. Takáto sloboda voľby však existuje len v rozsahu legálnych možností stanovených režimom DPH – tomu nezodpovedá zistenie podvodu na DPH.

Daňovníci, ktorí uskutočňujú významné kontrolované transakcie podľa § 17 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) sú povinní podľa § 18 ods. 1 cit. zákona viesť dokumentáciu o použitej metóde na účely zistenia rozdielu cien a podmienok vo významných kontrolovaných transakciách, ktoré by sa použili medzi nezávislými osobami v porovnateľných transakciách (ďalej len „dokumentácia o transferovom oceňovaní“). Článok je pokračovaním z predošlého čísla.

V súlade s § 15 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“) daňové priznanie je povinný podať každý, komu táto povinnosť vyplýva z osobitných predpisov alebo ten, koho na to správca dane vyzve. Kedy vzniká fyzickej osobe povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov (ďalej len „daňové priznanie“) ustanovuje zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) v § 32.

Pokiaľ daňový subjekt nemôže v daňovom konaní robiť jednotlivé procesné úkony, musí mať ustanoveného zástupcu, ktorý tak spraví. Pritom môže ísť napríklad o maloletú osobu alebo osobu, ktorá je zastúpená opatrovníkom. Pritom zástupcu daňového subjektu môže príslušný správca dane ustanoviť výlučne rozhodnutím. Uvedené rozhodnutie musí spĺňať formálne, a aj obsahové náležitosti ustanovené právnou úpravou. Taktiež je potrebné zvážiť okamih, od ktorého nadobúda plnomocenstvo voči správcovi dane právne účinky v konkrétnom prípade.

Podľa § 17 ods. 5 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“) účtovná jednotka je povinná účtovnú závierku zostaviť najneskôr do 6 mesiacov od dátumu, ku ktorému sa zostavuje, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Týmto osobitným predpisom je napríklad zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“). ZDP v § 49 ods. 11 ustanovuje, že na účely podania daňového priznania je daňovník povinný zostaviť účtovnú závierku ku koncu zdaňovacieho obdobia a v termíne na podanie daňového priznania ju uložiť do registra účtovných závierok (ďalej len „RÚZ“).

Článok je zameraný na podanie daňového priznania a dodatočného daňového priznania k dani z príjmov, ktoré podáva najviac daňových subjektov ako aj fyzických osôb, ktoré nie sú podnikateľmi, ale spĺňajú povinnosť daňové priznanie podať na základe dosiahnutého príjmu (napr. z predaja nehnuteľností ako je byt rodinný dom, pôda, z prenájmu hnuteľného alebo nehnuteľného majetku) podľa § 32 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) a v niektorých prípadoch aj pri podaní dodatočného daňového priznania k dani z pridanej hodnoty vrátane legislatívnej úpravy daňového priznania a dodatočného daňového priznania.

Cieľom článku je všeobecne vymedziť orgán verejnej správy ako zdaniteľnú osobu podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“), určiť základnú podmienku uplatnenia jeho práva na odpočítanie DPH a situáciu ilustrovať na príkladoch.

Maďarská Kft. A (platiteľ dane z pridanej hodnoty v Maďarsku) dodáva tovar s inštaláciou a montážou [podľa ustanovenia § 13 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“)] slovenskej firme B, ktorá je platiteľ v Slovenskej republike podľa ustanovenia § 4 zákona o DPH). Montáž tovaru sa fyzicky vykoná na území Slovenskej republiky a zabezpečuje ju Maďarská spoločnosť prostredníctvom subdodávateľa C. Spoločnosť C je slovenská firma a platiteľ dane z pridanej hodnoty v Slovenskej republike podľa ustanovenia § 4 zákona o DPH. Ďalším subdodávateľom je spoločnosť D (belgická firma, ktorá je platiteľ dane z pridanej hodnoty v Belgicku). Ide o hnuteľné veci a ich montáž (takže nebudú súčasťou nehnuteľnosti), presnejšie o automatizovaný skladový systém hotových výrobkov, ktorý obsahuje dodávku a montáž regálového systému, dodávku a montáž automatického nakladača do regálového systému, dodávku a montáž chladiacej techniky do skladového priestoru. Chladiacu techniku dodáva a montuje slovenská firma C. Belgická firma D zase dodáva a montuje ten automatizovaný regálový systém. Takže subdodávatelia dodávajú aj tovar, aj montáž. Ani firma A, ani firma D nie je registrovaná v Slovenskej republike podľa ustanovenia § 5 zákona o DPH. Tiež ani firma A, ani firma D nemajú stálu prevádzkareň v Slovenskej republike podľa zákona o DPH (to znamená, že nebudú v tuzemsku registrovaní podľa ustanovenia § 4 zákona o DPH). Maďarská firma A nie je povinná registrovať sa pre DPH v tuzemsku podľa ustanovenia § 5 zákona o DPH, a dodávku tovaru s jeho montážou vykonanú na území Slovenskej republiky fakturuje v cene bez DPH s uvedením slovnej informácie „prenesenie daňovej povinnosti pre firmu B podľa § 69 ods. 2. Maďarská firma A, aj keby sa registrovala podľa § 5 zákona o DPH, nemôže fakturovať túto dodávku so slovenskou daňou, lebo jej nevzniká daňová povinnosť podľa ustanovenia § 69 ods. 1 zákona o DPH. Slovenská firma B musí fakturovať dodávku firme A podľa § 69 ods. 1 (pretože, podľa § 69 ods. 2 zákona o DPH nemôže) a následne firma A bude žiadať túto daň prostredníctvom refundácie. Belgická firma D sa musí registrovať na Slovensku podľa ustanovenia § 5 zákona o DPH a fakturovať dodávku firme A podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH (pretože, podľa § 69 ods. 2 zákona o DPH nemôže) a následne firma A bude žiadať túto daň prostredníctvom refundácie. Sú uvedené úvahy správne?

Doktorandské štúdium je tretím stupňom vysokoškolského štúdia zamerané na získanie poznatkov založených na súčasnom stave vedeckého a umeleckého poznania a najmä na vlastnom príspevku študenta k nemu, ktorý je výsledkom vedeckého bádania a samostatnej tvorivej činnosti v oblasti vedy alebo techniky alebo samostatnej teoretickej a tvorivej činnosti v oblasti umenia. Podľa zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o vysokých školách“) štandardná dĺžka pre doktorandský študijný program v dennej forme štúdia je tri alebo štyri akademické roky, v externej forme štúdia štyri alebo päť akademických rokov. Doktorand je uchádzač o udelenie doktorského titulu, s ukončeným vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa, pripravujúci sa na vykonanie skúšok a obhajobu kandidátskej dizertačnej práce.

Obchodná firma, ktorá je mesačný platiteľ DPH  vo februári 2023 dostala zahraničnú faktúru z Rakúska (dodávateľ má pridelené platné IC DPH v AT) súvisiacu s dodaním tovaru. Faktúra bola vystavená vo februári 2023, k faktúre však bol priložený dodací list z 28. decembra 2022. Faktúra je vystavená v USD.

Fyzická osoba, ktorá má mieru funkčnej poruchy najmenej 50 % sa považuje za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Funkčná porucha je nedostatok telesných schopností, zmyslových a duševných schopností fyzickej osoby, ktorá z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. Sociálnym dôsledkom ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok, a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama.

Cieľom článku je vysvetliť niektoré nové alebo osobitne riešené okruhy otázok k dani z príjmov právnickej osoby.

Preddavok na daň z príjmov je definovaný v § 2 písm. u) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) ako povinná platba na daň, ktorá sa platí v priebehu zdaňovacieho obdobia, ak skutočná výška dane za toto obdobie nie je ešte známa.

Účtovné závierky (ďalej len „ÚZ“) sa ukladajú do registra účtovných závierok (ďalej len „RÚZ“). Pri ich ukladaní sa účtovné jednotky dopúšťajú niektorých chýb, na základe ktorých do RÚZ uložené nie sú.