Daňová strata - strana 2

V rokoch 2004 až 2010 sa dosiahnutý zisk právnických osôb zdaňoval len na úrovni predmetnej spoločnosti ako takej, teda ako základ dane danej právnickej osoby. Dosiahnuté podiely na zisku („dividendy“) vyplatené spoločníkom nepodliehali zdaneniu daňou z príjmov ani poistným odvodom. V priebehu rokov 2011 až 2017 však v slovenskej legislatíve došlo k niekoľkým zmenám, pričom sa vo väčšine prípadov podiely na zisku vyplatené fyzickým osobám krátili buď poistnými odvodmi platenými do zdravotnej poisťovne alebo zdaňovali daňou z príjmov. Predmetom článku bude prípadová štúdia z praxe, týkajúca sa rozdelenia zisku za viaceré obdobia, a to rôznymi spôsobmi, z ktorých niektoré pri výplate spoločníkom podliehali buď zdravotným odvodom alebo dani z príjmov z hľadiska obchodného práva, účtovníctva, zdaňovania a iných povinností zúčastnených subjektov.

Daňová strata je legálny nástroj znižovania základu dane a tým aj daňovej povinnosti daňovníka. Zásadné zmeny v právnej úprave odpočtu daňových strát od základu dane nastali od 1. januára 2014. Skrátením obdobia odpočtu daňových strát a úpravou výšky odpočtu v jednom zdaňovacom období sa výrazne zúžili možnosti daňovníka týmto legálnym nástrojom optimalizovať daňovú povinnosť.

Valné zhromaždenie akciovej spoločnosti (ďalej len „a. s.“) rozhodlo o použití nerozdeleného zisku minulých období na ďalší investičný rozvoj podniku, a to konkrétne na obstaranie dlhodobého hmotného investičného majetku (DHIM) čiastku 450 000 €. V podvojnom účtovníctve teda spoločnosť preúčtuje prostriedky z účtu 428 na 427 – Ostatné fondy. Je správny nasledovný spôsob účtovania po zaobstaraní predmetnej investície spoločnosťou? Obstaranie DHM 042/321 Úhrada FA 321/221 Zaradenie do používania 022/042 Odpisovanie 427/082

Výsledok hospodárenia za bež­né účtovné obdobie je účtovný výsledok hospodárenia, ktorý sa zisťuje pri ročnej účtovnej závierke ako rozdiel medzi nákladmi a výnosmi účtovanými na účte 710 – Účet ziskov a strát a ako rozdiel medzi aktívami a pasívami účtovanými na účte 702 – Konečný účet súvahový. Do nasledujúceho účtovného obdobia sa prevádzajú len účty súvahy a účtovný výsledok hospodárenia. Podľa § 7 ods. 3 opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z. n. p. (ďalej len „Postupy účtovania v PÚ“), pri otváraní účtov v nasledujúcom účtovnom období sa výsledok hospodárenia bezprostredne predchádzajúceho účtovného obdobia účtuje na účte 431 – Výsledok hospodárenia v schvaľovaní. Účtovný zisk sa účtuje na ťarchu účtu 701 – Začiatočný účet súvahový a v prospech účtu 431 – Výsledok hospodárenia v schvaľovaní. Účtovná strata sa účtuje v prospech účtu 701 – Začiatočný účet súvahový a na ťarchu účtu 431 – Výsledok hospodárenia v schvaľovaní.

Zisk predstavuje prechodnú formu vlastného zdroja podniku a v plnej výške zvyšuje hodnotu vlastného imania podniku iba dočasne z dôvodu, že podlieha rozdeľovaniu. Zisk vytvorený počas účtovného obdobia a vykázaný k 31. 12. sa rozdeľuje v priebehu nasledujúceho účtovného obdobia. O jeho rozdelení rozhodujú vlastníci podniku. Od 1. 1. nasledujúceho účtovného obdobia po účtovnom období, v ktorom sa zisk dosiahol, sa jeho hodnota eviduje v účtovníctve na účte 431 – Výsledok hospodárenia v schvaľovaní. Už zo samotného názvu účtu je zrejmé, že do doby schválenia rozdelenia zisku sa s ním nemôže zaobchádzať ako s voľne disponibilným zdrojom.

Rozsiahla novela zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ktorá bola vykonaná zákonom č. 504/2009 Z. z je hlavnou témou článku. V pokračovaní sa autori venujú ustanoveniu § 17, ktoré obsahuje spoločnú úpravu na vymedzenie základu dane pre fyzické aj právnické osoby. Pri vyčíslení základu dane sa vychádza z účtovníctva a výsledku hospodárenia, ktorý je vyčíslený na základe príslušných smerníc k účtovej osnove a ďalej upravený podľa jednotlivých ustanovení zákona o dani z príjmov.

Zostavenie účtovnej závierky vyžaduje značné pracovné úsilie a odborné znalosti, ktoré bez patričnej vecnej a časovej koordinácie nemusí viesť k očakávanému a požadovanému výsledku. Oproti predchádzajúcim obdobiam bude pred podnikateľmi stáť aj nová jedinečná úloha zostaviť účtovnú závierku prvýkrát v mene euro, pričom sa budú nové výkazy zostavovať v celých eurách (nie v tisícoch eur). Cieľom článku je poskytnúť komplexnú praktickú pomôcku pre podnikateľské subjekty a tých, ktorí sa zúčastňujú procesu zostavovania účtovnej závierky. Nenahrádza všeobecne záväzné právne predpisy, preto je pri tejto činnosti nevyhnutné vychádzať z úplného znenia príslušných predpisov.

Pri vykonávaní podnikateľskej činnosti sa stáva, že výdavky podnikateľa sú vyššie ako jeho celkové príjmy. Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. mu umožňuje takto vzniknutú stratu odpočítať v zdaňovacích obdobiach, za ktoré vykáže základ dane podľa zákonom stanovených podmienok.

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. umožňuje odpočítavať daňovú stratu, ktorá daňovníkovi v minulosti vznikla. Zákon rieši odpočet daňovej straty v § 4 ods. 2 (len pre fyzické osoby), v § 30 a v § 52 ods. 8 [spoločné ustanovenia pre právnické aj fyzické osoby], pričom je vhodné pripomenúť, že odpočet je od roku 2004 možné realizovať podľa nových podmienok oproti predchádzajúcemu obdobiu.

Článok sa venuje povinným prídelom zo zisku a ďalším možnostiam rozdelenia zisku, vrátane účtovania. V druhej časti sú naznačené spôsoby vysporiadania straty.

Dňa 13. 12. 2005 Európsky súdny dvor (ESD) vyniesol rozhodnutie v prípade Marks&Spencer Plc vs. Halsey. Predmetom sporu bolo zamietnutie žiadosti započítať daňovú stratu zahraničných pobočiek v troch iných krajinách EÚ na zisk materskej spoločnosti vo Veľkej Británii. Rozhodnutie ESD, vrátane jeho rozpočtových dôsledkov, predstavuje pre členské štáty EÚ výzvu a pripomína im otvorený problém konsolidácie daňového základu skupiny podnikov operujúcich v EÚ, s ktorým sa bude treba vyrovnať v daňových systémoch krajín EÚ. Rozhodnutie môže urýchliť prijatie smernice Európskej Komisie o daňovej strate alebo prijatie spoločných pravidiel EÚ pre určenie spoločného konsolidovaného daňového základu korporátnej dane subjektov podnikajúcich v skupine.

Daň z príjmov pre rok 2005 upravuje zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“). Na právny stav roku 2005 vplývajú novely vykonané zákonom č. 43/2004 Z. z., zákonom č. 177/2004 Z. z., zákonom č. 191/2004 Z. z., zákonom č. 391/2004 Z. z., zákonom č. 538/2004 Z. z., zákonom č. 539/2004 Z. z., zákonom č. 659/2004 Z. z., zákonom č. 68/2005 Z. z., zákonom č. 314/2005 Z. z. a zákonom č. 534/2005 Z. z., kde časť zmien je účinná už od 15. 12. 2005 a časť zmien od 1. 1. 2006, resp. 1. 5. 2006. Posledná novela – zákon č. 660/2005 Z. z. je účinná od 1. 1. 2006 a teda na právny stav roku 2005 nemá vplyv.

Daňové priznanie (DP) k dani z príjmov fyzických osôb (FO) podáva daňovník miestne príslušnému správcovi dane podľa svojho trvalého pobytu v lehote na podanie DP podľa § 49 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov do troch mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Ak daňovník nemá na území SR trvalý pobyt, pričom sa tu obvykle zdržiava, miestna príslušnosť sa riadi miestom, kde sa obvykle zdržiava prevažnú dobu, resp. v mieste, v ktorom vykonáva hlavnú časť svojej činnosti, ktorej výsledky sú predmetom zdanenia. Ak nie je možné takto určiť miestnu príslušnosť, je miestne príslušný Daňový úrad Bratislava I.

Daňové priznanie (DP) k dani z príjmov FO podáva daňovník miestne príslušnému správcovi dane podľa svojho trvalého pobytu v lehote na podanie DP podľa § 49 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) do troch mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Ak tento daňovník nemá na území SR trvalý pobyt, pričom sa tu obvykle zdržuje, miestna príslušnosť sa riadi miestom, kde sa táto osoba obvykle zdržuje prevažnú dobu, resp. v mieste, v ktorom vykonáva hlavnú časť svojej činnosti, ktorej výsledky sú predmetom zdanenia. Ak nie je možné takto určiť miestnu príslušnosť, je miestne príslušný Daňový úrad Bratislava I.