Clo a spotrebné dane - strana 2

Slovenská s. r. o. bude prevádzkovať kaviareň. Prevádzka bude riadne ohlásená na úradoch (živnostenský úrad, mestský úrad, hygiena). V kaviarni chcú predávať aj alkoholické nápoje, napr. tiché víno, šumivé víno, pivo, tvrdý alkohol. Tiež chcú predávať aj cigarety. Tieto produkty chce táto firma nakupovať od slovenských dodávateľov, takže v tuzemsku. Ako vieme, spotrebné dane sú jednostupňovou daňou. Vyberajú sa na jednom stupni, a to v zásade pri vyskladnení vybraného druhu tovaru od výrobcu, pretože sa tovar stáva zdaniteľným už výrobou, alebo pri preprave alebo dovoze na územie Slovenskej republiky. Prvou otázkou je, či treba kaviareň registrovať na účely spotrebnej dane (Colný úrad) a podávať mesačné priznania? (Podľa uvedených informácii asi nie.) Druhou otázkou je, či pri predaji tvrdého alkoholu a cigariet je potrebné nejaké iné povolenie alebo viesť nejakú osobitnú evidenciu?

Oznámenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/18885/2023-732 o sadzbách spotrebnej dane z alkoholických nápojov.

Správne vymedzenie základu pre výpočet DPH je dôležité pre správne vyčíslenie sumy samotnej dane. Problematickým môže byť zložité, komplexné plnenie, pozostávajúce s viacerých rôznych činností, resp. prvkov. V týchto prípadoch je potrebné stanoviť, či ide o viac rôznych samostatných zdaniteľných plnení (dodaní tovarov a služieb), alebo ide o súvisiace plnenia (činnosti), v rámci ktorých existuje plnenie vedľajšie a hlavné, pričom výsledkom je len jedno zdaniteľné plnenie.

V článku 6 nariadenia (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie, sa stanovuje, že každá výmena informácií medzi colnými orgánmi a medzi hospodárskymi subjektmi a colnými orgánmi a uchovávanie takýchto informácií sa má uskutočniť s využitím techník elektronického spracovania údajov. V článku 280 nariadenia (EÚ) č. 952/2013 sa ustanovuje, že Komisia vypracuje pracovný program týkajúci sa vývoja a zavedenia elektronických systémov (ďalej len „pracovný program“).

Spoločnosť predáva vlastné pivo, ktoré si necháva navariť podľa vlastného receptu v Poľsku. Pred dovozom piva zaplatí colnému úradu zábezpeku na spotrebnú daň z piva (účtovanie: 378/221). Následne podá daňové priznanie k SD z piva. Skutočná výška daňovej povinnosti sa započíta so zábezpekou. Máme účtovať predpis spotrebnej dane na základe podaného daňového priznania k spotrebnej dani z piva na 538/345? A následne urobiť zápočet skutočne vyrubenej dane 345/378? Je spotrebná daň z piva daňovým nákladom? Následne premieta spoločnosť túto zaplatenú spotrebnú daň do ceny piva. Je takýto postup správny?

V podnikateľskej praxi dochádza k prípadom, keď po uskutočnení zdaniteľného obchodu platiteľom dane z pridanej hodnoty (DPH) nastane dôvod k zmene pôvodnej fakturovanej ceny a je potrebné vykonať opravu podľa § 25 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Takáto zmena má dopad na už priznanú DPH u dodávateľa a tiež u odberateľa na odpočítanú DPH. Opravy je potrebné uviesť v daňovom priznaní a tiež kontrolnom výkaze podanom za aktuálne zdaňovacie obdobie.

Výbor pre daň z pridanej hodnoty (DPH) znovu otvoril diskusiu k možnosti odpočítať dovoznú DPH nájomcom dovezeného tovaru, ak je nájomca osobou povinnou platiť daň pri dovoze tohto tovaru colnému orgánu.

Zdaniteľné obchody, na ktoré sa uplatňuje daň z pridanej hodnoty, môžu byť zdaňované v rámci bežného mechanizmu DPH, alebo v rámci osobitného režimu, pri ktorom sa uplatňuje rozdielový spôsob zdanenia.

Schválený hospodársky subjekt (slovenská skratka SHS, anglická verzia AEO - Authorised Economic Operators) je prestížne označenie subjektu, ktoré preukazuje, že jeho držiteľ je v medzinárodnom obchode bezpečným článkom medzinárodného dodávateľského reťazca. K vydávaniu tohto osvedčenia sa pristúpilo na základe potreby zlepšenia bezpečnosti medzinárodného obchodu v súvislosti s bojom proti terorizmu a proti praniu špinavých peňazí. So statusom SHS sú spojené výhody, ktoré ich držiteľom poskytujú colné správy v Európskej únii.  

V ktorom zdaňovacom období mal dovozca odpočítať daň z pridanej hodnoty (DPH) v nasledujúcom prípade. DPH vyrubená vo výmere platieb CÚ dňa 29. septembra 2022 bola uhradená dovozcom 4. októbra 2022. Kedy si mal dovozca odpočítať DPH v daňovom priznaní, za september 2022 alebo október 2022?

V tomto článku by sme vám radi priblížili prípad, o ktorom rozhodoval Európsky súdny dvor (ESD) v nedávnom období, a ktorý sa týka solidárnej zodpovednosti nepriameho colného zástupcu pri dovoze tovaru a určenia.

EORI (Economic Operators' Registration and Identification system) je jedinečný systém registrácie a identifikácie hospodárskych subjektov a iných osôb, ktoré podnikajú na území EÚ, ako je ustanovené vo vykonávacom nariadení (ES) č. 2447/2015. Číslo EORI je maximálne 17 znakový alfanumerický kód. Počiatočné písmená sú kód členského štátu EÚ, v ktorom je subjekt zaregistrovaný. V prípade slovenských subjektov je to kód „SK“.

Súdny dvor EÚ vydal viaceré zaujímavé rozsudky k predbežným otázkam týkajúcim sa problematiky DPH. V tomto vydaní prinášame komentár k niektorým z nich.

Daň z pridanej hodnoty, keďže má povahu spotrebiteľskej dane, sa uplatňuje na tovar a služby, ktoré vstupujú do hospodárskeho obehu Európskej únie a môžu byť predmetom spotrebovania.

Intrastat – predstavuje štatistický systém, prostredníctvom ktorého sa sledujú tovarové obchodné operácie medzi členskými štátmi Európskej únie. V podmienkach Slovenskej republiky to znamená štatistické zisťovanie o dovozoch a vývozoch tovarov uskutočnených medzi Slovenskou republikou a členskými štátmi na základe mesačných hlásení v štatistickom zisťovaní Intrastat-SK podľa Prílohy č. 1 kódu 2103 Vyhlášky Štatistického úradu SR č. 292/2020 Z. z., ktorou sa vydáva Program štátnych štatistických zisťovaní na roky 2021 až 2023.

Americká firma so sídlom v Amerike doviezla z tretieho štátu na Slovensko tovar, ktorý bude prepustený do voľného obehu na území Slovenska a následne bude predaný slovenským zdaniteľným osobám (§ 69 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. – ďalej len „zákon o DPH“). Musí sa zahraničná osoba (americká firma) registrovať pre DPH (podľa ustanovenia § 5 zákona o DPH) v Slovenskej republike? Dôležitá informácia je, že zahraničná osoba nebude zastúpená daňovým zástupcom. Môže americká firma bez zástupcu a bez slovenského IČ DPH nejak precliť tovar?

Živnostník používa vlastné auto na podnikanie, uplatňuje si výdavky, a teda aj platí daň. V prípade, ak sa rozhodne živnosť prerušiť, musí toto vlastné auto z dane odhlásiť (nechce si za ten polrok nič na auto uplatniť)? Alebo len nepodá daňové priznanie, a to to sú všetky jeho povinnosti voči správcovi dane?

Správny režim dane z pridanej hodnoty (DPH) pri dovoze tovaru z tretích krajín záleží aj od toho, či sa správne určí – colná hodnota, lebo základom dane je colná hodnota tovaru tak, ako to ustanovuje § 24 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Podľa § 84 zákona o DPH je pri dovoze tovaru správcom dane colný orgán a na správu dane sa použijú colné predpisy. Do základu dane sa zahŕňajú aj súvisiace náklady, ako napríklad provízia, náklady na balenie, náklady na prepravu a náklady poistenia. V praxi vzniká otázka, či do colnej hodnoty (základu dane) patria aj licenčné poplatky (napr. ochranná známka, know-how, patent).

Od  júla 2021 dochádza k zásadným zmenám uplatňovania pravidiel DPH pri elektronickom obchodovaní s tovarom. Zmeny sa týkajú hlavne tzv. zásielkového predaja tovaru uskutočňovaného v rámci EÚ a dovozu zásielok nízkej hodnoty z tretích štátov (do 22 €). K uvedenému dátumu sa ruší oslobodenie od dane pri dovoze týchto zásielok, v dôsledku čoho sa zavádzajú nové pravidlá upravujúce predaj tovaru na diaľku dovážaného z územia tretích štátov a nová osobitná úprava pre uľahčenie zdaňovania týchto transakcií. Významnou súčasťou týchto nových opatrení je aj súbor nových pravidiel a povinností pri dodaní tovaru prostredníctvom elektronických platforiem.  Taktiež dochádza k rozšíreniu už v súčasnosti uplatňovaných osobitných úprav o predaj tovaru na diaľku na území EÚ (doteraz označovaný ako „zásielkový predaj“) a o určité B2C služby, ktoré nezdaniteľným osobám poskytuje v inom členskom štáte neusadená zdaniteľná osoba.

Na odpočítanie DPH pri dovoze tovaru sa vzťahuje podmienka zaplatenia dane správcovi dane, ktorým je pri dovoze colný orgán. Ďalšou nevyhnutnou podmienkou pre uplatnenie práva na odpočítanie dane je preukázanie dovozného dokladu potvrdeného colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca. V príspevku uvádzame dva prípady, posudzované Súdnym dvorom EÚ v rámci predložených prejudiciálnych otázok, kedy odpočítanie DPH uplatňované v súvislosti s dovozom tovaru nebolo priznané, pretože platiteľ, ktorý si odpočítanie dane uplatňoval, nemal k tovaru dispozičné právo.