Judikáty - strana 500

4 Cdo 954/2015 UZNESENIE Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu L., so sídlom v B., zastúpenej Advokátskou kanceláriou C., so sídlom v B., proti žalovanému J., bývajúcemu v C., o zaplatenie 23,90 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 6 Ro 371/2013, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22. júla 2014 sp. zn. 2 Co 135/2014, takto rozhodol: Dovolanie odmieta. Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. Odôvodnenie Okresný súd Lučenec uznesením z 13. novembra 2013 č.k. 6 Ro 371/2013-7 zastavil konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za návrh na začatie konania [§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“)]. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa odvolanie. Uviedla, že v tejto veci podala návrh na začatie konania už v roku 2006 v elektronickej podobe, súd prvého stupňa ale odmietol jej podanie prijať, i keď to Ústavný súd Slovenskej republiky už v obdobných prípadoch označil za protiústavné a súdu, ktorý sa takej protiústavnosti dopustil, uložil rešpektovať právne účinky návrhu, ktoré nastali ku dňu jeho podania. V danom prípade to ale súd prvého stupňa nevzal na zreteľ a konanie zastavil, i keď pre to neboli dané procesné predpoklady – poplatok bol totiž splatný už v roku 2006 a lehota na jeho vyrubenie uplynula posledným dňom roku 2009. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 22. júla 2014 sp. zn. 2 Co 135/2014 napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Proti uvedenému uzneseniu podala žalobkyňa dovolanie s tým, že jej v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). V danom prípade bolo potrebné vychádzať z toho, že návrh na začatie konania bol

4 Cdo 1048/2015 UZNESENIE Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne L., so sídlom v B., zastúpenej Advokátskou kanceláriou C., so sídlom v B., proti žalovanému K., bývajúcemu v L., o zaplatenie 6,64 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 4 Ro 207/2013, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19. júna 2014 sp. zn. 41 Co 565/2014, takto rozhodol: Dovolanie odmieta. Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. Odôvodnenie Okresný súd Lučenec uznesením zo 14. novembra 2013 č.k. 4 Ro 207/2013-10 zastavil konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za návrh na začatie konania [§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“)]. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa odvolanie. Uviedla, že v tejto veci podala návrh na začatie konania už v roku 2006 v elektronickej podobe, súd prvého stupňa ale odmietol jej podanie prijať, i keď to Ústavný súd Slovenskej republiky už v obdobných prípadoch označil za protiústavné a súdu, ktorý sa takej protiústavnosti dopustil, uložil rešpektovať právne účinky návrhu, ktoré nastali ku dňu jeho podania. V danom prípade to ale súd prvého stupňa nevzal na zreteľ a konanie zastavil, i keď pre to neboli dané procesné predpoklady – poplatok bol totiž splatný už v roku 2006 a lehota na jeho vyrubenie uplynula posledným dňom roku 2009. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 19. júna 2014 sp. zn. 41 Co 565/2014 napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Proti uvedenému uzneseniu podala žalobkyňa dovolanie s tým, že jej v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). V danom prípade bolo potrebné vychádzať z toho, že návrh na začatie konania

4 Cdo 834/2015 UZNESENIE Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu L., so sídlom v B., zastúpenej Advokátskou kanceláriou C., so sídlom v B., proti žalovanému S., bývajúcemu v Č., o zaplatenie 12,28 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 12 Ro 273/2013, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 11. júna 2014 sp. zn. 41 Co 348/2014, takto rozhodol: Dovolanie odmieta. Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. Odôvodnenie Okresný súd Lučenec uznesením z 19. novembra 2013 č.k. 12 Ro 273/2013-7 zastavil konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za návrh na začatie konania [§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“)]. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa odvolanie. Uviedla, že v tejto veci podala návrh na začatie konania už v roku 2006 v elektronickej podobe, súd prvého stupňa ale odmietol jej podanie prijať, i keď to Ústavný súd Slovenskej republiky už v obdobných prípadoch označil za protiústavné a súdu, ktorý sa takej protiústavnosti dopustil, uložil rešpektovať právne účinky návrhu, ktoré nastali ku dňu jeho podania. V danom prípade to ale súd prvého stupňa nevzal na zreteľ a konanie zastavil, i keď pre to neboli dané procesné predpoklady – poplatok bol totiž splatný už v roku 2006 a lehota na jeho vyrubenie uplynula posledným dňom roku 2009. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 11. júna 2014 sp. zn. 41 Co 348/2014 napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Proti uvedenému uzneseniu podala žalobkyňa dovolanie s tým, že jej v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). V danom prípade bolo potrebné vychádzať z toho, že návrh na začatie konania

4 Cdo 1044/2015 UZNESENIE Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne L., so sídlom v B., zastúpenej Advokátskou kanceláriou C., so sídlom v B., proti žalovanému L., bývajúci v L., o zaplatenie 33,19 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 4 Ro 224/2013, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. augusta 2014 sp. zn. 2 Co 489/2014, takto rozhodol: Dovolanie odmieta. Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. Odôvodnenie Okresný súd Lučenec uznesením z 15. novembra 2013 č.k. 4 Ro 224/2013-7 zastavil konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za návrh na začatie konania [§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“)]. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa odvolanie. Uviedla, že v tejto veci podala návrh na začatie konania už v roku 2006 v elektronickej podobe, súd prvého stupňa ale odmietol jej podanie prijať, i keď to Ústavný súd Slovenskej republiky už v obdobných prípadoch označil za protiústavné a súdu, ktorý sa takej protiústavnosti dopustil, uložil rešpektovať právne účinky návrhu, ktoré nastali ku dňu jeho podania. V danom prípade to ale súd prvého stupňa nevzal na zreteľ a konanie zastavil, i keď pre to neboli dané procesné predpoklady – poplatok bol totiž splatný už v roku 2006 a lehota na jeho vyrubenie uplynula posledným dňom roku 2009. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 28. augusta 2014 sp. zn. 2Co 489/2014 napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Proti uvedenému uzneseniu podala žalobkyňa dovolanie s tým, že jej v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). V danom prípade bolo potrebné vychádzať z toho, že návrh na začatie konania

4 Cdo 768/2015 UZNESENIE Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu L., so sídlom v B., zastúpenej Advokátskou kanceláriou C., so sídlom v B., proti žalovanému J., bývajúcemu v L., o zaplatenie 34,52 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 4 Ro 373/2013, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. augusta 2014 sp. zn. 2 Co 21/2014, takto rozhodol: Dovolanie odmieta. Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. Odôvodnenie Okresný súd Lučenec uznesením z 21. novembra 2013 č.k. 4 Ro 373/2013-7 zastavil konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za návrh na začatie konania [§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“)]. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa odvolanie. Uviedla, že v tejto veci podala návrh na začatie konania už v roku 2006 v elektronickej podobe, súd prvého stupňa ale odmietol jej podanie prijať, i keď to Ústavný súd Slovenskej republiky už v obdobných prípadoch označil za protiústavné a súdu, ktorý sa takej protiústavnosti dopustil, uložil rešpektovať právne účinky návrhu, ktoré nastali ku dňu jeho podania. V danom prípade to ale súd prvého stupňa nevzal na zreteľ a konanie zastavil, i keď pre to neboli dané procesné predpoklady – poplatok bol totiž splatný už v roku 2006 a lehota na jeho vyrubenie uplynula posledným dňom roku 2009. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 28. augusta 2014 sp. zn. 2 Co 21/2014 napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Proti uvedenému uzneseniu podala žalobkyňa dovolanie s tým, že jej v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). V danom prípade bolo potrebné vychádzať z toho, že návrh na začatie konania b

4 Cdo 1046/2015 UZNESENIE Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne L., so sídlom v B., zastúpenej Advokátskou kanceláriou C., so sídlom v B., proti žalovanému S., bývajúcemu v B., o zaplatenie 6,64 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 4 Ro 201/2013, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 14. júla 2014 sp. zn. 41 Co 559/2014, takto rozhodol: Dovolanie odmieta. Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. Odôvodnenie Okresný súd Lučenec uznesením zo 14. novembra 2013 č.k. 4 Ro 201/2013-7 zastavil konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za návrh na začatie konania [§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“)]. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa odvolanie. Uviedla, že v tejto veci podala návrh na začatie konania už v roku 2006 v elektronickej podobe, súd prvého stupňa ale odmietol jej podanie prijať, i keď to Ústavný súd Slovenskej republiky už v obdobných prípadoch označil za protiústavné a súdu, ktorý sa takej protiústavnosti dopustil, uložil rešpektovať právne účinky návrhu, ktoré nastali ku dňu jeho podania. V danom prípade to ale súd prvého stupňa nevzal na zreteľ a konanie zastavil, i keď pre to neboli dané procesné predpoklady – poplatok bol totiž splatný už v roku 2006 a lehota na jeho vyrubenie uplynula posledným dňom roku 2009. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo 14. júla 2014 sp. zn. 41 Co 559/2014 napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Proti uvedenému uzneseniu podala žalobkyňa dovolanie s tým, že jej v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). V danom prípade bolo potrebné vychádzať z toho, že návrh na začatie kona

4 Cdo 952/2015 UZNESENIE Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne L., so sídlom v B., zastúpenej Advokátskou kanceláriou C., so sídlom v B., proti žalovanej M., bývajúcej v P., o zaplatenie 22,57 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 4 Ro 362/2013, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. mája 2014 sp. zn. 1 Co 39/2014, takto rozhodol: Dovolanie odmieta. Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania. Odôvodnenie Okresný súd Lučenec uznesením z 21. novembra 2013 č.k. 4 Ro 362/2013-7 zastavil konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za návrh na začatie konania [§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“)]. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa odvolanie. Uviedla, že v tejto veci podala návrh na začatie konania už v roku 2006 v elektronickej podobe, súd prvého stupňa ale odmietol jej podanie prijať, i keď to Ústavný súd Slovenskej republiky už v obdobných prípadoch označil za protiústavné a súdu, ktorý sa takej protiústavnosti dopustil, uložil rešpektovať právne účinky návrhu, ktoré nastali ku dňu jeho podania. V danom prípade to ale súd prvého stupňa nevzal na zreteľ a konanie zastavil, i keď pre to neboli dané procesné predpoklady – poplatok bol totiž splatný už v roku 2006 a lehota na jeho vyrubenie uplynula posledným dňom roku 2009. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 30. mája 2014 sp. zn. 1 Co 39/2014 napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Proti uvedenému uzneseniu podala žalobkyňa dovolanie s tým, že jej v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). V danom prípade bolo potrebné vychádzať z

4 Cdo 934/2015 UZNESENIE Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne L., so sídlom v B., zastúpenej Advokátskou kanceláriou C., so sídlom v B., proti žalovanej E., bývajúcej vo F., o zaplatenie 3,98 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 4 Ro 112/2013, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 20. októbra 2014 sp. zn. 1 Co 465/2014, takto rozhodol: Dovolanie odmieta. Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania. Odôvodnenie Okresný súd Lučenec uznesením z 13. novembra 2013 č.k. 4 Ro 112/2013-10 zastavil konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za návrh na začatie konania [§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“)]. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa odvolanie. Uviedla, že v tejto veci podala návrh na začatie konania už v roku 2006 v elektronickej podobe, súd prvého stupňa ale odmietol jej podanie prijať, i keď to Ústavný súd Slovenskej republiky už v obdobných prípadoch označil za protiústavné a súdu, ktorý sa takej protiústavnosti dopustil, uložil rešpektovať právne účinky návrhu, ktoré nastali ku dňu jeho podania. V danom prípade to ale súd prvého stupňa nevzal na zreteľ a konanie zastavil, i keď pre to neboli dané procesné predpoklady – poplatok bol totiž splatný už v roku 2006 a lehota na jeho vyrubenie uplynula posledným dňom roku 2009. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 20. októbra 2014 sp. zn. 1 Co 465/2014 napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Proti uvedenému uzneseniu podala žalobkyňa dovolanie s tým, že jej v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). V danom prípade bolo potrebné vyc

4 Cdo 818/2015 UZNESENIE Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu L., so sídlom v B., zastúpenej Advokátskou kanceláriou C., so sídlom v B., proti žalovanému S., bývajúcemu v R., o zaplatenie 34,52 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 7 Ro 356/2013, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 16. júla 2014 sp. zn. 1 Co 178/2014, takto rozhodol: Dovolanie odmieta. Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. Odôvodnenie Okresný súd Lučenec uznesením z 28. novembra 2013 č.k. 7 Ro 356/2013-7 zastavil konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za návrh na začatie konania [§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“)]. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa odvolanie. Uviedla, že v tejto veci podala návrh na začatie konania už v roku 2006 v elektronickej podobe, súd prvého stupňa ale odmietol jej podanie prijať, i keď to Ústavný súd Slovenskej republiky už v obdobných prípadoch označil za protiústavné a súdu, ktorý sa takej protiústavnosti dopustil, uložil rešpektovať právne účinky návrhu, ktoré nastali ku dňu jeho podania. V danom prípade to ale súd prvého stupňa nevzal na zreteľ a konanie zastavil, i keď pre to neboli dané procesné predpoklady – poplatok bol totiž splatný už v roku 2006 a lehota na jeho vyrubenie uplynula posledným dňom roku 2009. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo 16. júla 2014 sp. zn. 1 Co 178/2014 napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Proti uvedenému uzneseniu podala žalobkyňa dovolanie s tým, že jej v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). V danom prípade bolo potrebné vychádzať z toho, že návrh na začatie konania bo

4 Cdo 772/2015 UZNESENIE Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu L., so sídlom v B., zastúpenej Advokátskou kanceláriou C., so sídlom v B., proti žalovanému P., bývajúcemu v Ľ., o zaplatenie 3,98 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 10 Ro 312/2013, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12. júna 2014 sp. zn. 41 Co 530/2014, takto rozhodol: Dovolanie odmieta. Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. Odôvodnenie Okresný súd Lučenec uznesením z 15. novembra 2013 č.k. 10 Ro 312/2013-9 zastavil konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za návrh na začatie konania [§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“)]. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa odvolanie. Uviedla, že v tejto veci podala návrh na začatie konania už v roku 2006 v elektronickej podobe, súd prvého stupňa ale odmietol jej podanie prijať, i keď to Ústavný súd Slovenskej republiky už v obdobných prípadoch označil za protiústavné a súdu, ktorý sa takej protiústavnosti dopustil, uložil rešpektovať právne účinky návrhu, ktoré nastali ku dňu jeho podania. V danom prípade to ale súd prvého stupňa nevzal na zreteľ a konanie zastavil, i keď pre to neboli dané procesné predpoklady – poplatok bol totiž splatný už v roku 2006 a lehota na jeho vyrubenie uplynula posledným dňom roku 2009. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 12. júna 2014 sp. zn. 41 Co 530/2014 napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Proti uvedenému uzneseniu podala žalobkyňa dovolanie s tým, že jej v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). V danom prípade bolo potrebné vychádzať z toho, že návrh na začatie konania bo

4 Cdo 766/2015 UZNESENIE Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu L., so sídlom v B., zastúpenej Advokátskou kanceláriou C., so sídlom v B., proti žalovanému G., bývajúcemu vo F., o zaplatenie 5,31 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 6 Ro 235/2013, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 7. mája 2014 sp. zn. 43 Co 95/2014, takto rozhodol: Dovolanie odmieta. Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. Odôvodnenie Okresný súd Lučenec uznesením z 20. novembra 2013 č.k. 6 Ro 235/2013-10 zastavil konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za návrh na začatie konania [§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“)]. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa odvolanie. Uviedla, že v tejto veci podala návrh na začatie konania už v roku 2006 v elektronickej podobe, súd prvého stupňa ale odmietol jej podanie prijať, i keď to Ústavný súd Slovenskej republiky už v obdobných prípadoch označil za protiústavné a súdu, ktorý sa takej protiústavnosti dopustil, uložil rešpektovať právne účinky návrhu, ktoré nastali ku dňu jeho podania. V danom prípade to ale súd prvého stupňa nevzal na zreteľ a konanie zastavil, i keď pre to neboli dané procesné predpoklady – poplatok bol totiž splatný už v roku 2006 a lehota na jeho vyrubenie uplynula posledným dňom roku 2009. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo 7. mája 2014 sp. zn. 43 Co 95/2014 napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Proti uvedenému uzneseniu podala žalobkyňa dovolanie s tým, že jej v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). V danom prípade bolo potrebné vychádzať z toho, že návrh na začatie konania bol p

4 Cdo 1042/2015 UZNESENIE Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne L., so sídlom v B., zastúpenej Advokátskou kanceláriou C., so sídlom v B., proti žalovanej B., bývajúcej v H., o zaplatenie 1,33 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 9 Ro 137/2013, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 23. júna 2014 sp. zn. 2 Co 72/2014, takto rozhodol: Dovolanie odmieta. Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. Odôvodnenie Okresný súd Lučenec uznesením z 20. novembra 2013 č.k. 9 Ro 137/2013-10 zastavil konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za návrh na začatie konania [§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“)]. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa odvolanie. Uviedla, že v tejto veci podala návrh na začatie konania už v roku 2006 v elektronickej podobe, súd prvého stupňa ale odmietol jej podanie prijať, i keď to Ústavný súd Slovenskej republiky už v obdobných prípadoch označil za protiústavné a súdu, ktorý sa takej protiústavnosti dopustil, uložil rešpektovať právne účinky návrhu, ktoré nastali ku dňu jeho podania. V danom prípade to ale súd prvého stupňa nevzal na zreteľ a konanie zastavil, i keď pre to neboli dané procesné predpoklady – poplatok bol totiž splatný už v roku 2006 a lehota na jeho vyrubenie uplynula posledným dňom roku 2009. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 23. júna 2014 sp. zn. 2 Co 72/2014 napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Proti uvedenému uzneseniu podala žalobkyňa dovolanie s tým, že jej v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). V danom prípade bolo potrebné vychádzať z toho, že návrh na začatie konania bol

4 Cdo 758/2015 UZNESENIE Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu L., so sídlom v B., zastúpenej Advokátskou kanceláriou C., so sídlom v B., proti žalovanému Z., bývajúcemu v H., o zaplatenie 33,53 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 8 Ro 316/2013, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22. mája 2014 sp. zn. 43 Co 447/2014, takto rozhodol: Dovolanie odmieta. Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. Odôvodnenie Okresný súd Lučenec uznesením z 20. novembra 2013 č.k. 8 Ro 316/2013-7 zastavil konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za návrh na začatie konania [§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“)]. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa odvolanie. Uviedla, že v tejto veci podala návrh na začatie konania už v roku 2006 v elektronickej podobe, súd prvého stupňa ale odmietol jej podanie prijať, i keď to Ústavný súd Slovenskej republiky už v obdobných prípadoch označil za protiústavné a súdu, ktorý sa takej protiústavnosti dopustil, uložil rešpektovať právne účinky návrhu, ktoré nastali ku dňu jeho podania. V danom prípade to ale súd prvého stupňa nevzal na zreteľ a konanie zastavil, i keď pre to neboli dané procesné predpoklady – poplatok bol totiž splatný už v roku 2006 a lehota na jeho vyrubenie uplynula posledným dňom roku 2009. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 22. mája 2014 sp. zn. 43 Co 447/2014 napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Proti uvedenému uzneseniu podala žalobkyňa dovolanie s tým, že jej v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). V danom prípade bolo potrebné vychádzať z toho, že návrh na začatie konania bol

4 Cdo 756/2015 UZNESENIE Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu L., so sídlom v B., zastúpenej Advokátskou kanceláriou C., so sídlom v B., proti žalovanému P., bývajúcemu vo F., o zaplatenie 34,52 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 8 Ro 406/2013, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22. júla 2014 sp. zn. 2 Co 68/2014, takto rozhodol: Dovolanie odmieta. Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. Odôvodnenie Okresný súd Lučenec uznesením z 25. novembra 2013 č.k. 8 Ro 406/2013-7 zastavil konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za návrh na začatie konania [§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“)]. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa odvolanie. Uviedla, že v tejto veci podala návrh na začatie konania už v roku 2006 v elektronickej podobe, súd prvého stupňa ale odmietol jej podanie prijať, i keď to Ústavný súd Slovenskej republiky už v obdobných prípadoch označil za protiústavné a súdu, ktorý sa takej protiústavnosti dopustil, uložil rešpektovať právne účinky návrhu, ktoré nastali ku dňu jeho podania. V danom prípade to ale súd prvého stupňa nevzal na zreteľ a konanie zastavil, i keď pre to neboli dané procesné predpoklady – poplatok bol totiž splatný už v roku 2006 a lehota na jeho vyrubenie uplynula posledným dňom roku 2009. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 22. júla 2014 sp. zn. 2 Co 68/2014 napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Proti uvedenému uzneseniu podala žalobkyňa dovolanie s tým, že jej v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). V danom prípade bolo potrebné vychádzať z toho, že návrh na začatie konania bol pod

4 Cdo 836/2015 UZNESENIE Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu L., so sídlom v B., zastúpenej Advokátskou kanceláriou C., so sídlom v B., proti žalovanému P., bývajúcemu v P., o zaplatenie 7,63 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 12 Ro 263/2013, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 11. júna 2014 sp. zn. 41 Co 352/2014, takto rozhodol: Dovolanie odmieta. Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. Odôvodnenie Okresný súd Lučenec uznesením z 19. novembra 2013 č.k. 12 Ro 263/2013-10 zastavil konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za návrh na začatie konania [§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“)]. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa odvolanie. Uviedla, že v tejto veci podala návrh na začatie konania už v roku 2006 v elektronickej podobe, súd prvého stupňa ale odmietol jej podanie prijať, i keď to Ústavný súd Slovenskej republiky už v obdobných prípadoch označil za protiústavné a súdu, ktorý sa takej protiústavnosti dopustil, uložil rešpektovať právne účinky návrhu, ktoré nastali ku dňu jeho podania. V danom prípade to ale súd prvého stupňa nevzal na zreteľ a konanie zastavil, i keď pre to neboli dané procesné predpoklady – poplatok bol totiž splatný už v roku 2006 a lehota na jeho vyrubenie uplynula posledným dňom roku 2009. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 11. júna 2014 sp. zn. 41 Co 352/2014 napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Proti uvedenému uzneseniu podala žalobkyňa dovolanie s tým, že jej v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). V danom prípade bolo potrebné vychádzať z toho, že návrh na začatie konania b

4 Cdo 948/2015 UZNESENIE Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne L., so sídlom v B., zastúpenej Advokátskou kanceláriou C., so sídlom v B., proti žalovanej A., bývajúcej v P., o zaplatenie 8,96 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 5 Ro 393/2013, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 7. mája 2014 sp. zn. 43 Co 483/2014, takto rozhodol: Dovolanie odmieta. Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania. Odôvodnenie Okresný súd Lučenec uznesením z 28. novembra 2013 č.k. 5 Ro 393/2013-10 zastavil konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za návrh na začatie konania [§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“)]. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa odvolanie. Uviedla, že v tejto veci podala návrh na začatie konania už v roku 2006 v elektronickej podobe, súd prvého stupňa ale odmietol jej podanie prijať, i keď to Ústavný súd Slovenskej republiky už v obdobných prípadoch označil za protiústavné a súdu, ktorý sa takej protiústavnosti dopustil, uložil rešpektovať právne účinky návrhu, ktoré nastali ku dňu jeho podania. V danom prípade to ale súd prvého stupňa nevzal na zreteľ a konanie zastavil, i keď pre to neboli dané procesné predpoklady – poplatok bol totiž splatný už v roku 2006 a lehota na jeho vyrubenie uplynula posledným dňom roku 2009. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo 7. mája 2014 sp. zn. 43 Co 483/2014 napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Proti uvedenému uzneseniu podala žalobkyňa dovolanie s tým, že jej v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/

4 Cdo 979/2015 UZNESENIE Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne L., so sídlom v B., zastúpenej Advokátskou kanceláriou C., so sídlom v B., proti žalovanému Z., bývajúcemu vo F., o zaplatenie 26,89 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 17 Ro 332/2013, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 10. júla 2014 sp. zn. 41 Co 182/2014, takto rozhodol: Dovolanie odmieta. Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania. Odôvodnenie Okresný súd Lučenec uznesením z 26. novembra 2013 č.k. 17 Ro 332/2013-7 zastavil konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za návrh na začatie konania [§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“)]. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa odvolanie. Uviedla, že v tejto veci podala návrh na začatie konania už v roku 2006 v elektronickej podobe, súd prvého stupňa ale odmietol jej podanie prijať, i keď to Ústavný súd Slovenskej republiky už v obdobných prípadoch označil za protiústavné a súdu, ktorý sa takej protiústavnosti dopustil, uložil rešpektovať právne účinky návrhu, ktoré nastali ku dňu jeho podania. V danom prípade to ale súd prvého stupňa nevzal na zreteľ a konanie zastavil, i keď pre to neboli dané procesné predpoklady – poplatok bol totiž splatný už v roku 2006 a lehota na jeho vyrubenie uplynula posledným dňom roku 2009. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 10. júla 2014 sp. zn. 41 Co 182/2014napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Proti uvedenému uzneseniu podala žalobkyňa dovolanie s tým, že jej v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). V danom prípade bolo potrebné v

4 Cdo 981/2015 UZNESENIE Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne L., so sídlom v B. 37, zastúpenej Advokátskou kanceláriou C., so sídlom v B., proti žalovanému J., bývajúcemu v R., o zaplatenie 6,97 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 5 Ro 275/2013, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 10. júna 2014 sp. zn. 1 Co 101/2014, takto rozhodol: Dovolanie odmieta. Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania. Odôvodnenie Okresný súd Lučenec uznesením z 25. novembra 2013 č.k. 5 Ro 275/2013-7 zastavil konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za návrh na začatie konania [§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“)]. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa odvolanie. Uviedla, že v tejto veci podala návrh na začatie konania už v roku 2006 v elektronickej podobe, súd prvého stupňa ale odmietol jej podanie prijať, i keď to Ústavný súd Slovenskej republiky už v obdobných prípadoch označil za protiústavné a súdu, ktorý sa takej protiústavnosti dopustil, uložil rešpektovať právne účinky návrhu, ktoré nastali ku dňu jeho podania. V danom prípade to ale súd prvého stupňa nevzal na zreteľ a konanie zastavil, i keď pre to neboli dané procesné predpoklady – poplatok bol totiž splatný už v roku 2006 a lehota na jeho vyrubenie uplynula posledným dňom roku 2009. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 10. júna 2014 sp. zn. 1 Co 101/2014 napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Proti uvedenému uzneseniu podala žalobkyňa dovolanie s tým, že jej v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať (§

4 Cdo 1113/2015 UZNESENIE Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne L., so sídlom v B., zastúpenej Advokátskou kanceláriou C., so sídlom v B., proti žalovanému J., bývajúcemu v B., o zaplatenie 23,57 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 17 Ro 288/2013, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. mája 2014 sp. zn. 43 Co 522/2014, takto rozhodol: Dovolanie odmieta. Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania. Odôvodnenie Okresný súd Lučenec uznesením zo 14. novembra 2013 č.k. 17 Ro 288/2013-7 zastavil konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za návrh na začatie konania [§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“)]. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa odvolanie. Uviedla, že v tejto veci podala návrh na začatie konania už v roku 2006 v elektronickej podobe, súd prvého stupňa ale odmietol jej podanie prijať, i keď to Ústavný súd Slovenskej republiky už v obdobných prípadoch označil za protiústavné a súdu, ktorý sa takej protiústavnosti dopustil, uložil rešpektovať právne účinky návrhu, ktoré nastali ku dňu jeho podania. V danom prípade to ale súd prvého stupňa nevzal na zreteľ a konanie zastavil, i keď pre to neboli dané procesné predpoklady – poplatok bol totiž splatný už v roku 2006 a lehota na jeho vyrubenie uplynula posledným dňom roku 2009. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 29. mája 2014 sp. zn. 43 Co 522/2014 napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Proti uvedenému uzneseniu podala žalobkyňa dovolanie s tým, že jej v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). V danom prípade bolo potrebné

4 Cdo 1117/2015 UZNESENIE Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne L., so sídlom v B., zastúpenej Advokátskou kanceláriou C., so sídlom v B., proti žalovanému J., bývajúcemu v L., o zaplatenie 10,62 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 12 Ro 154/2013, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 20. októbra 2014 sp. zn. 1 Co 379/2014, takto rozhodol: Dovolanie odmieta. Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania. Odôvodnenie Okresný súd Lučenec uznesením zo 14. novembra 2013 č.k. 12 Ro 154/2013-7 zastavil konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za návrh na začatie konania [§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“)]. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa odvolanie. Uviedla, že v tejto veci podala návrh na začatie konania už v roku 2006 v elektronickej podobe, súd prvého stupňa ale odmietol jej podanie prijať, i keď to Ústavný súd Slovenskej republiky už v obdobných prípadoch označil za protiústavné a súdu, ktorý sa takej protiústavnosti dopustil, uložil rešpektovať právne účinky návrhu, ktoré nastali ku dňu jeho podania. V danom prípade to ale súd prvého stupňa nevzal na zreteľ a konanie zastavil, i keď pre to neboli dané procesné predpoklady – poplatok bol totiž splatný už v roku 2006 a lehota na jeho vyrubenie uplynula posledným dňom roku 2009. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 20. októbra 2014 sp. zn. 1 Co 379/2014 napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Proti uvedenému uzneseniu podala žalobkyňa dovolanie s tým, že jej v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). V danom prípade bolo potreb