Ing. Ondrej Baláž - strana 4

PO,PÚ,platiteľ DPH. Ako správne účtovať pokutu za prekročenie rýchlosti? Zamestnanec bol na pracovnej ceste na firemnom aute. Na firmu príde pokuta napr. z Nemecka s jeho fotkou, špz, a vyčíslenou pokutou za prekročenie rýchlosti. My túto pokutu zaplatíme z firemného účtu a následne nám to zamestnanec zaplatí do pokladnice. Ako to správne zaúčtovať?

Chceme začať účtovať firmu A. Firma A prenajíma miestnosť kasína od firmy B. Firma A vlastne zabezpečuje prevádzkovanie kasína, vykonáva to v mene a na účet osoby, ktorá má povolenie na prevádzkovanie podľa osobitného predpisu (firma C). Takže výnosom firmy A je provízia za sprostredkovanie stávok a iných podobných hier. (oslobodená od dane v zmysle § 41 zákona o DPH.) Inými slovami firma C ako Mandant poskytuje odmenu firme A (Mandatár) vo forme: Odmena Mandatára z čistého výťažku hazardných hier (x %) podľa zákona o hazardných hrách 30/2019. Takže táto odmena je vlastne výnosom firmy A. Fyzicky samotné peniaze z hracích automatov vyberá firma A a následne ich vloží na svoj bankový účet. Firma C vyhotoví každý mesiac mesačnú sumarizáciu, že vlastne koľko hotovosti mu dlží firma A, a firma A na základe toho zo svojho bankového účtu prevedie túto sumu zníženú o províziu firme C. V účtovníctve by to vyzeralo takto: 378/ 379 predpis podľa mesačnej sumarizácie firmy C... 100 EUR, 221/378 vklad hotovosti na bankový účet firmy A... 100 EUR, 379/221 prevod firme C... 80 EUR, 379/311 kompenzácia faktúry firmy A za sprostredkovanie stávok... 20 EUR (311/602...20 EUR). Otázka je, či máme používať účty 378 a 379 alebo iné účty? Druhá otázka je, že občas sa stáva, že konateľ firmy A peniaze omylom vloží na vlastný bankový účet, ale samozrejme presnú sumu potom prevodom prepošle na firemný. Z nášho účtovného hľadiska sa podľa mňa krok 221/378 sa nemení. Je táto úvaha správna? Ďakujeme

Slovenská s. r. o. vykonáva pre nemeckého odberateľa služby stavebného charakteru na území Nemecka. Po dodaní služieb slovenská firma fakturuje dodanie nemeckej firme. Obchodná zmluva s nemeckým odberateľom je postavená tak, že pri každej fakturácii Nemci zadržiavajú takzvanú zábezpeku 10 % z fakturovanej sumy, a teda uhradia 90 % z faktúry. Zadržiavaných 10 % vyplatia až po 24 mesiacoch, pokiaľ sa zistí, že na stavbách nie sú žiadne závažné závady. Môže slovenská firma účtovať do daňových výnosov len 90 % z fakturácie a ostatných 10 % účtovať do výnosov až po úhrade, keďže podľa obchodnej zmluvy ide o zadržiavanú zábezpeku?

Chceme začať účtovať firmu A. Firma A prenajíma miestnosť kasína od firmy B. Firma A vlastne zabezpečuje prevádzkovanie kasína, vykonáva to v mene a na účet osoby, ktorá má povolenie na prevádzkovanie podľa osobitného predpisu (firma C). Takže výnosom firmy A je provízia za sprostredkovanie stávok a iných podobných hier. (oslobodená od dane v zmysle § 41 zákona o DPH.) Inými slovami firma C ako Mandant poskytuje odmenu firme A (Mandatár) vo forme: Odmena Mandatára z čistého výťažku hazardných hier (x %) podľa zákona o hazardných hrách 30/2019. Takže táto odmena je vlastne výnosom firmy A. Fyzicky samotné peniaze z hracích automatov vyberá firma A a následne ich vloží na svoj bankový účet. Pre firmu A tieto peniaze nie sú výnosom. Firma A nemá ORP, predpokladám ak je to potrebné pri tejto činnosti (prevádzkovanie herní), ORP môže mať firma C. Samotná tržba (výnos) patrí firme C. Firma C vyhotoví každý mesiac mesačnú sumarizáciu, že vlastne koľko hotovosti mu dlží firma A, a firma A na základe toho zo svojho bankového účtu prevedie túto sumu zníženú o províziu firme C. V automatoch je zabudované počítadlo. V účtovníctve by to vyzeralo takto: 378/ 379 predpis podľa mesačnej sumarizácie firmy C... 100 EUR (Alebo alternatívne predpis 211/379 lebo vlastne tá hotovosť je vo vlastníctve firmy A keď ich vyberie z automatov), 221/378 (alebo alternatívne 221/261 a 261/211) vklad hotovosti na bankový účet firmy A... 100 EUR, 379/221 prevod firme C... 80 EUR, 379/311 kompenzácia faktúry firmy A za sprostredkovanie stávok... 20 EUR (311/602...20 EUR). Otázka je, že ktorý hore uvedený účtovný postup je správny? Druhá otázka je, že občas sa stáva, že konateľ firmy A peniaze omylom vloží na vlastný bankový účet, ale samozrejme presnú sumu potom prevodom prepošle na firemný. Z nášho účtovného hľadiska sa podľa mňa krok 221/378 (alternatívne 221/261 a 261/211) sa nemení. Je táto úvaha správna? Ďakujeme pekne

Sme materská spoločnosť so sídlom v SR. Máme odštepný závod v CZ a organizačnú zložku v DE. OZ v Čechách vedie účtovníctvo podľa platných predpisov, takisto organizačná zložka v DE vedie účtovníctvo v DE podľa platných predpisov. Ako dostaneme do SK účtovníctva materskej spoločnosti údaje z odštepného závodu v CZ a z org.zložky v DE, aby boli dodržané všetky zákonné požiadavky v SR? Musíme mesačne alebo stačí jedenkrát ročne, resp., tak ako je uvedené v internej smernici? Stačí, ak materskej spoločnosti pošle odštepný závod v CZ a org. zložka v DE hlavnú knihu a materská spoločnosť si obraty prenesie do svojho účtovníctva cez 395-Vnútorné zúčtovanie? Prenesie jednotlivé účty 501, 502.511, 518, 548..601, 602, 648... alebo iba hospodársky výsledok? Je veľmi málo literatúry a školení ohľadom tejto témy.

Materská spoločnosť na SK, má organizačnú zložku v Nemecku a odštepný závod v Čechách. Organizačná zložka v DE fakturuje materskej spoločnosti vykonané práce. Odštepný závod v CZ má vo vlastníctve 20 vozidiel. Mesačne fakturuje materskej spoločnosti prenájom týchto vozidiel, ktoré využívajú zamestnanci materskej spoločnosti. Organizačná zložka v DE je registrovaná v Nemecku a riadi sa legislatívou platnou v DE. Odštepný závod v CZ je registrovaný v CZ a sa riadi legislatívou platnou v CZ. Otázka znie, ako naúčtovať faktúru v materskej spoločnosti za služby z organizačnej zložky a nájom vozidiel z odštepného závodu v CZ u materskej spoločnosti? Účtovať do nákladov? A ktoré účty použiť?

Dodávateľ nám dodal rezervačný systém miestností, je to infraštruktúra ako celok. Vzájomne poprepájané a samostatne nepoužiteľné. Zároveň na faktúre sú rozpísané položky, pričom harvérová časť pozostávajúca z 5 displejov je v sume 500 eur a softvérová časť pozostáva zo sumy 4 500 eur. Rezervačný systém bude jeden majetok alebo viac majetkov (majetkových kariet samostatne odpisujúcich)? Ak by išlo o 1 majetok, bude to hmotný majetok alebo nehmotný majetok?

Veľmi pekne Vás chcem poprosiť poradiť, ako zúčtovať nákup el.energie ako PHL do elektromobilu na účet 501 alebo 502? Ďakujem.

Ak konateľ spoločnosti s r. o. kúpi nehnuteľnosť s pozemkom, kde nehnuteľnosť má svoju cenu a pozemok svoju cenu, ako sa odpisuje takýto majetok, keď pozemky sa neodpisujú? Môže sa dať cena spolu za celok a odpisovať?

PU, PO, platiteľ  DPH, konateľ /spoločník má dve sro-čky, medzi ktorými si požičiava podľa potreby peniaze. Menšie sumy sú splatené do 1 roka, tie väčsie cca 3 roky. Ako správne účtovať takéto pôžicky medzi firmami? V oboch firmách je konateľ / spoločník.

FO, účtujúca v PÚ otvorila novú s.r.o. a prechádza od nového roku na s.r.o. Ako FO mala majetok, ktorý bol už čiastočne odpísaný. Ako ukončiť účtovanie DHM vo FO a ako začať v s.r.o.? Vo FO tam ukončenie – vyradenie (nepredáva sa) a v s.r.o. zadám tie isté údaje ako na začiatku? Celkovú sumu bez DPH? A po druhé, ak už je majetok odpísaný, zaevidujem ho do s.r.o s 0 stavom?

Ak konateľ s. r. o. kúpi nehnuteľnosť s pozemkom, kde nehnuteľnosť má svoju cenu a pozemok svoju cenu, ako sa odpisuje takýto majetok, keď pozemky sa neodpisujú? Môže sa dať cena spolu za celok a odpisovať? 

Spoločnosť A (spoločnosť s r. o.) vlastní 50 % podiel v spoločnosti B (spoločnosť s r. o.). Na valnom zhromaždení spoločnosti B sa rozhodlo, že sa zníži základné imanie spoločnosti len na povinnú výšku a použije sa to na krytie strát minulých rokov. Ako by mala účtovať spoločnosť A zníženie základného imania spoločnosti B a krytie straty? Je potrebné vyradiť podiel účtovným zápisom 561 – Predané cenné papiere a podiely / 061 – Podielové cenné papiere a podiely v dcérskej účtovnej jednotke a následne účtovať o pohľadávke? Ide o daňové výdavky?

Platiteľ DPH v SR, vedie PÚ obstaral nedokončený zrub. Stavebné práce sa realizujú, všetko účtujem na účet 042 – Obstaranie. Je to v lokalite, kde k zrubom prislúcha aj pristávacie mólo s príslušenstvom a kotvením. Toto mólo podľa kúpnej zmluvy sa skladá z plávajúceho betónového móla, kotvenia, siete a výstroj + doprava príslušenstva + projekt na dopravný úrad a schválenie dokumentácie plávajúceho zariadenia. Predmetom kúpnej zmluvy je aj dodanie osvedčenia o schválení technickej dokumentácie a povolení stavby plávajúceho zariadenia Dopravným úradom, divízia vnútrozemskej plavby. (Neriadi sa to stavebným zákonom. Ide o vlastníctvo vnútrozemské plavby). Takže predmetom kúpnej zmluvy je dodanie tovaru s montážou 27 000 €. Je to mólo - PONTÓN predurčuje jeho použitie pre plávajúce zariadenia, ako pristávacie móla pre lode, pre rekreačné plavidlá, bóty a iné. Do akej odpisovej skupiny to zaradím? Je to 2. odpisová skupina? Protokol o odovzdaní a prevzatí tovaru, ktorý nám odovzdal plávajúce zariadenie „Betónový pontón vrátane inštalácie na vodnej ploche sme prevzali 27. 10. 2022. Dopravný úrad nám vydal Lodné osvedčenie (vyzerá to ako TP) evidenčné číslo, rok stavby 2022, materiál železobetón, polystyrén, oblasť plavby C-vnútrozemské vody, druh plavidla: pristávací pontón, hmotnosť - výška-šírka-ponor-výtlak a všetky tech. údaje dňa 22. 12. 2022. Kedy to zaradím a odpisujem v 10/2022 alebo 12/2022? Zmluvné strany sa tiež dohodli v kúpnej zmluve, že kupujúci poskytne motorový čln pri preprave tovaru z miesta vykládky do miesta dodania inštalácie. Takže sme obstarali čln s motorom popis: max 3 osoby max 400 kg, max 17.35 kW/45 kg, Rated power 11.0kW =3 400 €. Tiež prívesný vozík na prepravu lodí =1 600 €. Čln zaradím do 4. odpisovej skupiny? V priebehu realizácie móla? a Prívesný vozík dám rovno do nákladov? (do 1 700 €).

Jednoosobová s. r. o. má v zakladateľskej listine uvedené splatenie vkladu ZI v sume 5 000 € formou čestného prehlásenia. Môžme to účtovať zápismi: interný doklad 353/411 základné imanie, pokladnica 211/353 ?

Novovzniknutá spoločnosť s r. o. má základné imanie v celkovej hodnote 5 000 €. Základné imanie je tvorené výlučne peňažným vkladom jediného spoločníka. Tento vklad je účtovaný v pokladnici ako príjem – splatenie základného imania. Môže spoločnosť s r. o. účtovať v hotovosti aj výdaj voči tomuto spoločníkovi?

Spoločnosť A (s.r.o.) vlastní 50 % podiel v spoločnosti B (s.r.o.). Na valnom zhromaždení spoločnosti B sa rozhodlo, že sa zníži základné imanie spoločnosti len na povinnú výšku a použije sa to na krytie strát minulých rokov. Poprosím o usmernenie, ako účtovať v spoločnosti A zníženie základného imania spoločnosti B a krytie straty. Je potrebné vyradiť podiel zápisom 561/ 061 a následne účtovať o pohľadávke? Ide o daňové výdavky?

Novovzniknutá s.r.o. má ZI v sume 5.000 eur tvorené výlučne peňažným vkladom jediného spoločníka. Tento vklad je účtovaný v pokladni ako príjem- splatenie ZI. Môže s.r.o. účtovať v hotovosti aj výdaj voči tomuto spoločníkovi ? Napríklad: zriaďovací náklad, ktorý spoločník uhradil pri založení s.r.o. A tiež omylom uhradená faktúra za nákup súkromnou kartou, so súkromného účtu. Len doplním, že uvedená faktúra už bola vystavené na s.r.o. so všetkými firemnými údajmi. Nepôjde v tomto prípade, ak je to jedna a tá istá osoba o porušenie zákona o platbách v hotovosti?

Kúpili sme 6 ks výhrevných panelov. Panely sú umiestnené v dvoch budovách (v budove SILA je 5 ks panelov a vo výrobnej hale je 1 ks). Cena 5 ks panelov v budove SILA prekročí sumu 1 700 €. Panel vo výrobnej hale neprekročí sumu 1 700 €. Všetky panely zaradím do krátkodobého majetku (cena za 1ks neprekročí 1 700 €) alebo beriem do úvahy hodnotu panelov po jednotlivých nehnuteľnostiach a v budove SILA zaradím 5 ks ako techn. zhodnotenie SILA a vo výrobnej hale ako krátkodobý majetok (techn. zhodnot. do 1 700 € - jednorazovo do nákladov)?

Spoločnosť zakúpila 6 ks výhrevných panelov. Panely sú umiestnené v dvoch budovách (v budove SILA je 5 ks panelov a vo výrobnej hale je 1 ks). Cena 5 ks panelov v budove SILA prekročila sumu 1 700 €. Panel vo výrobnej hale neprekročil sumu 1 700 €. Má spoločnosť všetky panely zaradiť do krátkodobého majetku (cena za 1 ks neprekročila 1 700 €) alebo sa berie do úvahy hodnota panelov po jednotlivých nehnuteľnostiach, a potom v budove SILA zaradí 5 ks ako technické zhodnotenie SILA a vo výrobnej hale ako krátkodobý majetok?