Ing. Marcela Rabatinová, PhD. - strana 6

František Smutný bol v mesiacoch  január až jún 2009 nezamestnaný (poberal podporu v nezamestnanosti). Od júla 2009 poberal príjmy zo závislej činnosti od jedného zamestnávateľa, u ktorého podpísal vyhlásenie k zdaneniu príjmov zo závislej činnosti podľa § 36 ods. 6 zákona č. 595/2003 o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP") – mesačne si uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka vo výške 1/12 zo sumy 4 025,70 €, t. j. 335,47 €. V roku 2009 dosiahol základ dane vo výške 10 200 €. Akú nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka si môže uplatniť za rok 2009?

Študent vysokej školy prenajíma byt, ktorého je vlastníkom. Iný príjem v roku 2009 nemá. Výška prenájmu je 500 € mesačne, spolu 6 000 € ročne. Akú nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka si môže uplatniť za rok 2009?

Slovenský podnikateľ je zdaniteľnou osobou neregistrovanou pre daň v tuzemsku (neplatiteľ DPH). Vo februári 2010 si chce objednať od podnikateľa z Rakúska, ktorý je identifikovaný pre daň v Rakúsku, reklamné služby v hodnote 5 000 € bez DPH.

Slovenský podnikateľ si chce v máji 2010 objednať od podnikateľa z Českej republiky, ktorý je identifikovaný pre daň z pridanej hodnoty (DPH) v ČR, počítač v hodnote 2 000 € bez DPH.

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. umožňuje daňovníkovi (fyzickej osobe) znížiť si základ dane pred výpočtom dane o nezdaniteľné časti základu dane. Od 1. marca 2009 došlo dočasne k zmenám vo výpočte nezdaniteľných častí základu dane, pričom sa podľa prechodného ustanovenia nový spôsob výpočtu nezdaniteľných častí bude aplikovať za zdaňovacie obdobie rokov 2009 a 2010. Mesačne si daňovník môže uplatniť iba nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Ostatné nezdaniteľné sumy si daňovník môže uplatniť až po skončení zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka).

V oblasti zdaňovania služieb dochádza od 1. 1. 2010 k výraznej zmene DPH pravidiel. Pôvodné základné pravidlo zdaňovania služieb vychádzalo z princípu zdanenia služby v mieste sídla dodávateľa. Od 1. 1. 2010 zostalo toto pravidlo zachované iba v prípade dodania služieb na súkromné účely. Podľa nového princípu v prípade dodania služieb zdaniteľným osobám na podnikateľské účely, miestom zdaňovania služieb je miesto, kde dochádza ku skutočnej spotrebe, čiže sa vychádza z princípu zdanenia služby v štáte odberateľa služieb.

Zamestnanecká prémia sa považuje za adresnú formu dodatočnej sociálnej pomoci v podobe negatívnej dane, keďže ide o príspevok štátu zamestnancom s príjmom na úrovni blízkej minimálnej mzde. Jej výška závisí nielen od celkového príjmu zamestnanca, ale aj od počtu mesiacov práce a tiež od formy práce. Kedy vzniká nárok na zamestnaneckú prémiu, jej výška, podmienky uplatnenia a iné zaujímavé informácie sú obsahom článku.