Ing. Marcela Rabatinová, PhD. - strana 4

Nezdaniteľné časti základu da­ne ovplyvňujú výpočet daňovej povinnosti každej fyzickej osoby (FO). Uplatniť si ich však môže iba daňovník, ktorý v príslušnom zdaňovacom období dosahoval tzv. aktívne príjmy. Zmeny v oblasti uplatňovania nezdaniteľných častí základu dane priniesol aj rok 2015. Keďže sa k 1. júlu 2014 nemenila suma životného minima, výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a tiež nezdaniteľnej časti základu dane na manželku sa oproti roku 2014 nemení.

Výška odpočítateľnej dane závisí od charakteru podnikateľskej činnosti platiteľa. Platiteľ dane, ktorý použije nakúpené tovary a služby za účelom uskutočnenia podnikateľskej činnosti s nárokom na odpočítanie dane a súčasne aj za účelom uskutočnenia podnikateľskej činnosti bez nároku na odpočítanie dane (vykonáva tzv. kombinované činnosti), si môže z nakúpených tovarov a služieb uplatniť odpočítanie dane iba v pomernej výške, t. j. kráti odpočítateľnú daň koeficientom podľa § 50 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“). Po skončení kalendárneho roka je takýto platiteľ dane povinný vykonať ročné zúčtovanie predbežne odpočítanej dane.

Nezdaniteľné časti základu dane ovplyvňujú výpočet daňovej povinnosti každej fyzickej osoby (FO). Zmeny v oblasti uplatňovania nezdaniteľných častí základu dane priniesol aj rok 2014. Počnúc týmto rokom bola zavedená nová nezdaniteľná časť základu dane voforme príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.

Nezdaniteľné časti základu dane ovplyvňujú výpočet daňovej povinnosti každej fyzickej osoby (FO). Významné zmeny v oblasti uplatňovania nezdaniteľných častí základu dane priniesol aj rok 2013. Počnúc týmto rokom bola dočasne zavedená nová nezdaniteľná časť základu dane voforme dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v limitovanej výške. Zároveň sa sprísnili podmienky uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na manželku, čím sa výrazne zníži okruh daňovníkov, ktorí si budú môcť uplatniť túto nezdaniteľnú časť základu dane.

Medzi najvýraznejšie zmeny, ktoré zaviedla novela zákona o miestnych daniach a poplatkoch patrí napr. zavedenie jedného spoločného priznania k štyrom miestnym daniam, ktoré majú ročné zdaňovacie obdobie, zavedenie tzv. čiastkového daňové priznania v prípade zmien daňovej povinnosti oproti minulému obdobiu, zrušenie povinnosti výpočtu dane daňovníkom v daňovom priznaní, zníženie stropu sadzieb dane z nehnuteľností, možnosť podať dodatočné a opravné daňové priznanie a pod.

Daňovník, ktorý je zároveň aj poberateľom dôchodku musí od roku 2011 pri uplatňovaní nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka posudzovať, či mu vznikol nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, t. j. či dosiahol tzv. aktívne príjmy a až potom posudzuje, na akú výšku nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka mu vznikol nárok v závislosti od dosiahnutého základu dane z aktívnych príjmov.

Nezdaniteľné časti základu dane ovplyvňujú výpočet daňovej povinnosti každej fyzickej osoby (FO). Významné zmeny v oblasti uplatňovania nezdaniteľných častí základu dane priniesol rok 2011. Počnúc týmto rokom, nezdaniteľné časti základu dane už neznižujú vypočítaný celkový základ dane daňovníka (zistený z príjmov podľa § 5 až § 8 ZDP), ale iba základ dane vypočítaný z tzv. aktívnych príjmov (t. j. iba z príjmov podľa § 5 a § 6 ods. 1 a ods. 2 ZDP). Od roku 2012 sa časť príjmov dosahovaných na základe autorského zákona presúva z aktívnych príjmov do príjmov pasívnych a v nadväznosti na uplatňovanie nezdaniteľných častí základu dane sa technicky upresňuje výpočet základu dane z príjmov FO.

Firma má zmluvu o poskytovaní stravovania s dodávateľskou spoločnosťou. Cena fakturovaného stravného lístka je 2,13 € plus 0,43 € (DPH), čiže spolu je to 2,56 €. Na vstupe si uplatňuje firma odpočet DPH v plnej výške, t. j. 0,43 € za každý stravný lístok. Náklady spoločnosti sa účtujú nasledovne:1,20 € + 0,24 € (DPH) spolu 1,44 €, príspevok zo sociálneho fondu 0,16 € + 0,03 € (DPH) spolu 0,19 €, zamestnanec platí 0,77 € + 0,16 € (DPH) spolu 0,93 €. Takto postupuje od 1. 1. 2010. Je tento postup správny, alebo sa má odvádzať DPH len vo výške 0,16 €, t. j. zo sumy ktorú platí zamestnanec?

Ak študent- samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej len „SZČO") začal podnikať v priebehu kalendárneho roka 2009 a v predchádzajúcom kalendárnom roku (2008) nemal príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, v prvom roku podnikania t. j. v roku 2009 mu nevzniká povinnosť povinne sa nemocensky a dôchodkovo poistiť ako SZČO (čiže sa nemusí prihlásiť do Sociálnej poisťovne na platenie odvodov). Povinne poistenou SZČO podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p. (ďalej iba „ZSP") sa stáva až od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom jej príjem prekročil hranicu 12-násobku minimálneho vymeriavacieho základu SZČO.

Určenie vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia v prípade vzniku povinnej účasti na nemocenskom a dôchodkovom poistení samostatne zárobkovo činnej osoby.

Študent vysokej školy dosiahol za rok 2009 autorské honoráre (učebné texty) vo výške 1 500 € brutto podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (nejde o sústavnú činnosť), z toho pri výplate boli zrazené a odvedené 2 % do Literárneho fondu, t. j. 30 € a zvyšná suma vo výške 1 470 € mu bola vyplatená. Iné zdaniteľné príjmy nemal.

Spoločnosť dala do užívania v roku 2010 nehnuteľnosť obstaranú vlastnou činnosťou . Nehnuteľnosť tvorí 30 bytov a 10 nebytových priestorov. Priestory vytvorené vlastnou činnosťou boli obstarané za účelom následného predaja. Obstarávacia cena (OC) nehnuteľnosti je 3 000 000 € bez DPH, odpočítaná DPH v plnej výške bola v sume 570 000 € (byty a nebytové priestory) majú rovnakú výmeru – OC každého priestoru je 75 000 € bez DPH. Predmetom činnosti spoločnosti je výlučne predaj a prenájom bytov a nebytových priestorov tvoriacich nehnuteľnosť vytvorenú vlastnou činnosťou. V roku 2010 spoločnosť predala 15 bytov. 4 nebytové priestory boli prenajaté s DPH platiteľom dane. V roku 2011 spoločnosť predala 8 bytov. Osem nebytových priestorov bolo prenajatých s DPH platiteľom dane. Dva byty a jeden nebytový priestor bol prenajatý s oslobodením od DPH, čím došlo k zmene účelu použitia dlhodobého majetku. Bude spoločnosť vracať DPH z celej nehnuteľnosti ako budovy a pôjde o zmenu koeficientu z 1 na 0,89? V prípade, že áno, čo sa dosadí do vzorca uvedeného v prílohe zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. ako veličín DV – daň na vstupe?

Firma má zmluvu o poskytovaní stravovania s dodávateľskou spoločnosťou. Cena fakturovaného stravného lístka je 2,13 eura plus 0,43 eura (DPH), čiže spolu je to  2,56 eura. Na vstupe si uplatňuje firma odpočet DPH v plnej výške, t. j. 0,43 eura za každý stravný lístok. Náklady spoločnosti sa účtujú nasledovne: 1,20 eura +0,24 eura (DPH) spolu 1,44 eura, príspevok zo sociálneho fondu 0,16 eura + 0,03 eura (DPH) spolu 0,19 eura, zamestnanec platí 0,77 eura + 0,16 eura (DPH) spolu 0,93 eura. Takto postupuje od 1.1.2010. Je tento postup správny, alebo sa má odvádzať DPH len vo výške 0,16 eura, t. j. zo sumy ktorú platí zamestnanec?

Spoločnosť dala do užívania v roku 2010 nehnuteľnosť  obstaranú vlastnou činnosťou . Nehnuteľnosť tvorí 30 bytov a 10 nebytových priestorov. Priestory vytvorené vlastnou činnosťou boli obstarané za účelom následného predaja. Obstarávacia cena (OC) nehnuteľnosti je 3 000 000 eur bez DPH, odpočítaná DPH v plnej výške bola v sume 570 000 eur (byty a nebytové priestory) majú rovnakú výmeru – OC každého priestoru je 75 000 eur bez DPH. Predmetom činnosti spoločnosti je výlučne predaj a prenájom bytov a nebytových priestorov tvoriacich nehnuteľnosť vytvorenú vlastnou činnosťou. V roku 2010 spoločnosť predala 15 bytov. 4 nebytové priestory boli prenajaté s DPH platiteľom dane.  V roku  2011 spoločnosť predala 8 bytov. Osem nebytových priestorov bolo prenajatých s DPH platiteľom dane. Dva byty a jeden nebytový priestor bol prenajatý s oslobodením od DPH, čím došlo k zmene účelu použitia dlhodobého majetku.  Bude spoločnosť vracať DPH z celej nehnuteľnosti ako budovy a pôjde o zmenu koeficientu z 1 na 0,89? V prípade, že áno, čo sa  dosadí do vzorca uvedeného v prílohe zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p.  ako veličín DV – daň na vstupe?

Slovenský platiteľ  DPH kúpil od kórejského platiteľa DPH know-how, ten mu ho fakturoval s Kórejskou DPH, je to správne? Aké povinnosti, resp. možnosti má slovenská spoločnosť z pohľadu DPH?

Spoločnosť s ručením obmedzeným v rámci reklamnej kampane vyhlásila súťaž o výhru osobného automobilu a iných predmetov. Ako má spoločnosť zaúčtovať kúpu takýchto predmetov a ako má postupovať pri uplatnení DPH? Čo si môže spoločnosť zaúčtovať do daňových výdavkov?

Manželia nadobudli byt do bezpodielového vlastníctva v roku 1994 kúpou od bytového družstva, a až do roku 2005 mali v ňom aj trvalý pobyt.  V rokoch 2005 až  2010 uvedený byt prenajímali fyzickým osobám – občanom podľa § 6 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP"). Podľa § 6 ods. 11 ZDP ak daňovník uplatňuje pri príjmoch uvedených v ustanovení § 6 ods. 3 ZDP preukázateľne vynaložené  daňové výdavky, vedie počas celého zdaňovacieho  obdobia evidenciu o: príjmoch a daňových výdavkoch v časovom slede, hmotnom a nehmotnom majetku, ktorý možno odpisovať, zásobách, pohľadávkach a záväzkoch. V tejto evidencii sa uvádza len hmotný majetok, ktorý sa skutočne odpisuje, alebo sa v nej uvádza každý hmotný majetok, ktorý možno odpisovať bez rozdielu, či sa uplatňujú odpisy alebo nie? Aké náležitosti má obsahovať táto evidencia? V prípade vedenia evidencie o hmotnom majetku – byte sa tento majetok stane jeho obchodným majetkom,  môže si uplatňovať všetky daňové výdavky v súvislosti s využívaním tohto majetku, napr. odpisy, výdavky na opravy a udržiavanie, technické zhodnotenie? Treba viesť kartu hmotný majetok - byt, určiť jeho obstarávaciu cenu a vstupnú cenu, odpisovú skupinu, dobu odpisovania a spôsob odpisovania v zmysle ZDP? Čo znamená preradenie hmotného majetku (prenajímaného bytu) z osobného užívania do obchodného majetku? Manželia v roku 2011 prenajímaný byt predali. Všetky platby za predaj bytu  prijali v roku 2011. Pri príjmoch z prenájmu (§6 ods. 3 ZDP) uplatňovali preukázateľne vynaložené výdavky, ale byt neevidovali. Prenajímaný byt nebol zaradený v evidencii prenajímaného hmotného majetku podľa §6 ods. 11 písm. b ZDP. Neuplatňovali si odpisy, výdavky na opravy a udržiavanie a technické zhodnotenie. Možno si v tomto prípade uplatňovať aspoň drobné opravy , napr. opravu vodovodnej batérie, WC, a pod.?  Možno si pri predaji tohto bytu uplatniť oslobodenie od dane podľa § 9 ods. 1 písm. a ZDP platného od 1. 1. 2011, t. j. po uplynutí 5 rokov odo dňa nadobudnutia?

Platitelia dane, ktorí si v jednotlivých zdaňovacích obdobiach v priebehu kalendárneho roka uplatňovali odpočítanie dane v pomernej výške (po prepočte koeficientom) podľa zákona o dani z pridanej hodnoty sú povinní po skončení kalendárneho roka vykonať ročné zúčtovanie predbežne odpočítanej dane.

V príspevku sa autorka bližšie zaoberá určením miesta dodania služby a uplatňovaním základných a osobitných pravidiel v závislosti od postavenia príjemcu služby.

Samostatne zárobkovo činná osoba - platiteľ  DPH prenajíma časť svojho rodinného domu, nie ako podnikateľ, ale ako FO (majetok nezaradený do podnikania) inej FO - neplatiteľovi DPH. V zmluve sa dohodli na mesačnej platbe bez DPH. Ako sa posudzuje tento príjem z hľadiska DPH a z hľadiska dane z príjmov. Môže si uplatniť paušálne výdavky v daňovom priznaní za rok 2011?