Ing. Marcela Rabatinová, PhD. - strana 2

  Nezdaniteľné časti základu dane (ďalej len „NČZD“) si môže uplatniť iba daňovník – fyzická osoba (FO), ktorý v príslušnom zdaňovacom období dosahoval tzv. aktívne príjmy. Ak daňovník (FO) vykáže čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti a súčasne aj čiastkový základ dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, prednostne odpočítava NČZD od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti. Keďže k 1. júlu 2020 došlo k zmene sumy životného minima, ktorá na daňové účely ovplyvňuje výpočet nezdaniteľných častí základu dane v roku 2021, nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka a na manželku sa v roku 2021 zvýšila.

Nezdaniteľné časti základu dane si môže uplatniť iba daňovník (FO), ktorý v príslušnom zdaňovacom období dosahoval tzv. aktívne príjmy. Ak daňovník (FO) vykáže čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti a súčasne aj čiastkový základ dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, prednostne odpočítava nezdaniteľné časti základu dane od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti. Keďže k 1. júlu 2020 došlo k zmene sumy životného minima, ktorá na daňové účely ovplyvňuje výpočet nezdaniteľných častí základu dane v roku 2021, nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka a na manželku sa v roku 2021 zvýšila. V roku 2021 si už daňovníci nemôžu uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na kúpeľnú starostlivosť.

Na obchodovanie s použitým tovarom sa po splnení podmienok uplatňuje osobitný režim zdaňovania podľa § 66 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“), ktorý je založený na zdanení tzv. „marže“, resp. „prirážky“ obchodníka (platiteľa dane). Táto osobitná úprava uplatňovania dane predstavuje zjednodušený režim zdaňovania, pri ktorom sa daň neodvádza z celkovej predajnej ceny tovaru, ale iba z kladného rozdielu medzi predajnou a kúpnou cenou tovaru.

Tuzemský prenos daňovej povinnosti (reverse charge) sa týka iba tovarov a služieb uvedených v § 69 ods. 10 až 12 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“) s miestom dodania v tuzemsku, ak dodávateľ aj odberateľ tovaru alebo služby sú registrovanými platiteľmi dane v tuzemsku podľa § 4, § 4b, § 5 a § 6 zákona o DPH. Bol zavedený s cieľom eliminácie daňových podvodov pri obchodoch s vybranými tovarmi a službami.

Osoby povinné platiť daň z pridanej hodnoty (ďalej len "DPH") v SR upravuje § 69 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba "zákon o DPH"). Slovenskou daňou z pridanej hodnoty sa zdaňujú iba tie zdaniteľné obchody, ktoré majú miesto dodania na území SR.

Daňovo-odvodové povinnosti samostatne zárobkovo činných osôb (ďalej iba „SZČO“) v roku 2020 významným spôsobom ovplyvnila pandémia COVID-19, a to najmä posunutie zákonnej lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov FO za rok 2019. Táto skutočnosť následne u SZČO v niektorých prípadoch tiež posúva dátum, kedy sa na základe dosiahnutých príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti z podaného daňového priznania za rok 2019 posudzuje povinnosť vzniku, resp. zániku účasti SZČO na sociálnom poistení v roku 2020.

Nezdaniteľné časti základu dane si môže uplatniť iba daňovník (FO), ktorý v príslušnom zdaňovacom období dosahoval tzv. aktívne príjmy. Od roku 2020 dochádza k zmene výpočtu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, pričom výpočet nezdaniteľnej časti základu dane na manželku zostáva nezmenený. Súčasne sa zavádza prednostné odpočítanie nezdaniteľných častí základu dane od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti.

Povinnosť fyzickej osoby (ďalej len „FO“) platiť preddavky na daň v preddavkovom období sa odvíja od výšky poslednej známej daňovej povinnosti. Od 1. 1. 2020 sa významným spôsobom mení a zároveň zjednodušuje výpočet poslednej známej daňovej povinnosti FO a súčasne sa zvyšuje hranica, od ktorej sú FO povinné platiť preddavky na daň. To znamená, že podľa § 34 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) sú v novom preddavkovom období začínajúcom v roku 2020 povinné platiť preddavky na daň z príjmov iba FO s príjmami podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 ZDP, ak ich posledná známa daňová povinnosťpresiahla 5 000 €.

Živnostník mal živnosť od 1. 1. 2014 do 30. 6. 2016, znovu si ju otvoril 26. 11. 2019. Iný príjem ani zamestnanie nemá, za rok 2019 mal príjmy 3 800 €, daňové priznanie za rok 2019 podané v marci 2020. Od akého dátumu a v akej výške má povinnosť platiť preddavky na sociálne poistenie?

Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“) upravuje podmienky a postup vrátenia DPH (tzv. refundácia dane) zahraničnej osobe z iného členského štátu (§ 55a až § 55e zákona o DPH), zahraničnej osobe z tretieho štátu (§ 56 až § 58 zákona o DPH) a tiež vrátenie dane cestujúcim (zahraničným turistom) pri vývoze tovaru (§ 59 až § 60 zákona o DPH). Postup podania žiadosti o vrátenie DPH z iného členského štátu slovenským platiteľom dane je upravený iba rámcovo (§ 55f a § 55g zákona o DPH).

Platitelia dane, u ktorých v priebehu roku 2019 došlo k zmene účelu použitia investičného majetku (hnuteľného aj nehnuteľného)podľa§ 54 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“) alebo k zmene rozsahu použitia nehnuteľného investičného majetkuna podnikanie a na iný účel ako podnikanie podľa § 54a zákona o DPH alebo s účinnosťou od 1. 1. 2019 k zmene rozsahu použitia hnuteľného investičného majetkuna podnikanie a na iný účel ako podnikanie podľa § 54d zákona o DPH, sú povinní v poslednom zdaňovacom období roku 2019 vykonať dodatočnú úpravu odpočítanej dane.

Pre správne uplatnenie dane z pridanej hodnoty pri poskytovaní služieb za protihodnotu je potrebné správne určiť miesto dodania služby. Slovenskou daňou z pridanej hodnoty sa zdaňujú iba tie zdaniteľné obchody, ktoré majú miesto dodania na území SR. Pri určení miesta dodania služby platí, že ak služba nespadá pod niektoré z osobitných pravidiel určenia miesta dodania službyuvedených v § 16 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“), aplikuje sa jedno z dvoch základných pravidiel pre určenie miesta dodania služby podľa § 15 zákona o DPH, a to v závislosti od postavenia príjemcu služby, t. j. či je služba dodaná zdaniteľnej osobe alebo inej osobe ako zdaniteľnej.

Od roku 2019 sa významným spôsobom mení zdaňovanie v prípade dodania a nájmu nehnuteľností, ktoré upravuje§ 38 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“), a to najmä s cieľom zabrániť zneužívaniu uplatňovania odpočtov dane pri dodaní a nájme nehnuteľností určených na bývanie. Zmeny sa týkajú jednak obmedzenia možnosti zdanenia nehnuteľnosti určenej na bývanie a rovnako aj práva voľby prenajímateľa na zdanenie prenájmu, akpredmetom nájmu je byt, rodinný dom alebo apartmán v bytovom dome. Súčasne sa stanovujú nové kritériá na oslobodenie od dane pri dodaní stavby, resp. jej časti, ktoré berú do úvahy aj kolaudáciu po zohľadnení vplyvu prestavby, resp. rekonštrukcie stavby, pričom naďalej zostáva zachované 5-ročné obdobie, v rámci ktorého platiteľ dane nemôže uplatniť oslobodenie od dane na dodanú stavbu alebo jej časť.

Vo všeobecnosti platí, že daňovník, ktorý je fyzickou osobou (ďalej len „FO“) si môže o nezdaniteľné časti základu dane uvedené v § 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) znížiť iba základ dane zistený z aktívnych príjmov, t. j. z príjmov zo závislej činnostipodľa § 5 ZDP a z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP. Keďže k 1. júlu 2018 došlo k zmene sumy životného minima, ktorá na daňové účely ovplyvňuje výpočet nezdaniteľných častí základu dane v roku 2019, výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a na manželku sa v roku 2019 zvýšila, a to na 3 937,35 € ročne.

Povinnosť daňovníka fyzickej osoby (ďalej len „FO“) platiť preddavky na daň v preddavkovom období sa odvíja od výšky poslednej známej daňovej povinnosti. Podľa § 34 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) sú fyzické osoby s príjmamipodľa § 6 ZDP povinné platiť preddavky na daň z príjmov FO v preddavkovom období, ak ich posledná známa daňová povinnosťpresiahla 2 500 €.

Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“) ukladá platiteľom dane viaceré administratívne povinnosti. Medzi ne patrí napríklad vedenie záznamov na účely DPH, vyhotovovanie faktúr a ich uchovávanie, podávanie daňového priznania a úhrada vlastnej daňovej povinnosti, podávanie kontrolného a súhrnného výkazu. V určitých prípadoch zákon o DPH ukladá administratívne povinnosti aj osobám, ktoré nie sú platiteľmi dane.

Pri zdanení autorských honorárov majú autori (SZČO) na výber z dvoch režimov zdanenia, a to zdanenie daňou vyberanou zrážkou pri vyplatení autorského honoráru alebo zdanenie prostredníctvom daňového priznania po skončení zdaňovacieho obdobia. Druhá časť článku opisuje zdanenie prostredníctvom daňového priznania.

Inštitút daňového bonusu bol zavedený s účinnosťou od 1. januára 2004 v § 33 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej iba „ZDP“), pričom nahradil dovtedy uplatňovanú nezdaniteľnú časť základu dane na vyživované dieťa. Kým nezdaniteľná časť základu dane na vyživované dieťa znižovala daňovníkovi jeho základ dane, daňový bonus na vyživované dieťa znižuje vypočítanú daň. Uplatniť si ho môžu iba daňovníci (FO) s tzv. aktívnymi príjmami podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 ZDP, ak splnia zákonom stanovené podmienky. Od 1. januára 2018 sa podľa § 33a ZDP zavádza nová forma daňového zvýhodnenia, a to daňový bonus na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie.

Pre správne určenie výšky daňovej povinnosti autorov je potrebné poznať, na základe akého právneho vzťahu autor vykonáva svoju činnosť a za akých podmienok autorovi vzniká povinnosť platiť odvody na zdravotné a sociálne poistenie. V tomto príspevku sa venujeme zdaňovaniu príjmov autorov (SZČO) dosahovaných na základe autorského zákona, mimo pracovnoprávnych pomerov (okrem zdaňovania príjmov zahraničných autorov zo zdrojov na území SR).

Registračná povinnosť pre daň z pridanej hodnoty (DPH) v tuzemsku sa podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) vzťahuje na tuzemské zdaniteľné osoby (registrácia podľa § 4, § 4b, § 7 a § 7a zákona o DPH)a na zahraničné zdaniteľné osoby (registrácia podľa § 5 a § 6 zákona o DPH). Zmenu registrácie zahraničných osôb upravuje § 6a zákona o DPH.