Ing. Lucia Vanková - strana 2

Daňovým priznaním (DP) daňovník deklaruje výšku svojej daňovej povinnosti za príslušné zdaňovacie obdobie. Daňovník je povinný v DP si vypočítať daň sám a uviesť tiež prípadné výnimky, oslobodenia, zvýhodnenia, úľavy a vyčísliť ich výšku.

Odpočet daňovej straty je legálny nástroj na znižovanie základu dane a tým aj daňovej povinnosti daňovníka. Daňová legislatíva má zavedené presné pravidlá pre odpočet daňových strát, ktoré však podliehajú častým zmenám a prinášajú aj interpretačné problémy. Od 1. 1. 2020 sa pre odpočet daňových strát ustanovili nové pravidlá. Tieto sa použijú na daňové straty vykázané v zdaňovacích obdobiach, ktoré začínajú najskôr 1. 1. 2020. Daňové straty vykázané v predchádzajúcich rokoch sa naďalej odpočítavajú podľa pravidiel platných do 31. 12. 2019.

S účinnosťou od 1. 1. 2018 sa aj do slovenskej daňovej legislatívy zaviedli pre právnické osoby pravidlá pre oslobodenie príjmov z predaja majetkovej účasti v obchodnej spoločnosti vo forme akcií a obchodných podielov. Slovenskí daňoví rezidenti – podnikateľské právnické osoby a zahraničné právnické osoby so stálou prevádzkarňou na Slovensku môžu vzhľadom na prechodné ustanovenia zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) z tejto úpravy benefitovať od roku 2020. V druhej časti článku sa autorka venuje oslobodeniu príjmov z predaja akcií obchodných podielov.

S účinnosťou od 1. 1. 2018 sa aj do slovenskej daňovej legislatívy zaviedli pre právnické osoby pravidlá pre oslobodenie príjmov z predaja majetkovej účasti v obchodnej spoločnosti vo forme akcií a obchodných podielov. Slovenskí daňoví rezidenti – podnikateľské právnické osoby a zahraničné právnické osoby so stálou prevádzkarňou na Slovensku môžu vzhľadom na prechodné ustanovenia zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „ZDP“) z tejto úpravy benefitovať od roku 2020.

Príspevok sa zaoberá dotáciami poskytnutými na obstaranie hmotného majetku u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva a ich vplyvom na základ dane z príjmov právnickej osoby.

Prenajímateľ zahŕňa do daňových výdavkov odpisy z hmotného majetku poskytnutého na prenájom najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy príjmov (výnosov) z prenájmu tohto majetku. V praxi však vznikajú rôzne situácie, ktoré treba riešiť individuálne. Ako bude postupovať prenajímateľ v niektorých špecifických prípadoch uvedieme v tomto príspevku.

Dotácie možno rozdeliť podľa účelu ich poskytnutia na dve základné skupiny, a to na investičné dotácie poskytované na obstaranie hmotného a nehmotného majetku a na neinvestičné dotácie na hospodársku činnosť poskytované na krytie bežných prevádzkových výdavkov (nákladov). Príspevok sa zaoberá dotáciami poskytnutými na obstaranie hmotného majetku u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva a ich vplyvom na základ dane z príjmov právnickej osoby.

Postúpením (predajom) pohľadávky pôvodný veriteľ získava určité dohodnuté percento z jej nominálnej hodnoty. Výhodou takéhoto postupu je, že aj napriek určitému zníženiu sumy pohľadávky môže veriteľ dosiahnuť okamžité zlepšenie vlastnej platobnej schopnosti a likvidity získaním finančnej hotovosti, čo môže vyrovnať rozdiel medzi pôvodnou sumou a trhovou cenou postúpenej pohľadávky. Prínosom je aj úspora času a energie, ktorú by pôvodný veriteľ musel vynaložiť na vymáhanie pohľadávky. Príspevok sa zaoberá úpravou odplatného postúpenia pohľadávok v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) u daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva.

Postúpením (predajom) pohľadávky pôvodný veriteľ získava určité dohodnuté percento z jej nominálnej hodnoty. Výhodou takéhoto postupu je, že aj napriek určitému zníženiu sumy pohľadávky môže veriteľ dosiahnuť okamžité zlepšenie vlastnej platobnej schopnosti a likvidity získaním finančnej hotovosti, čo môže vyrovnať rozdiel medzi pôvodnou sumou a trhovou cenou postúpenej pohľadávky. Prínosom je aj úspora času a energie, ktorú by pôvodný veriteľ musel vynaložiť na vymáhanie pohľadávky. Príspevok sa zaoberá úpravou odplatného postúpenia pohľadávok v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) u daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva.

Náklady a výnosy sa účtujú v zásade vždy do účtovného obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia. Vyplýva to z § 3 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“). V praxi sa však stáva, že dôjde k chybe. Ak sa zistí, že v predchádzajúcich účtovných obdobiach neboli niektoré náklady alebo výnosy zaúčtované, prípadne boli zaúčtované v nesprávnej výške, musí sa zaúčtovať oprava ihneď po zistení chyby. Táto skutočnosť si zároveň vyžaduje aj úpravu základu dane z príjmov.

Článok sa podrobne venuje niektorým zložitejším a menej zrozumiteľným otázkam k dani z príjmov právnickej osoby. Môže tak pomôcť pri správnom posúdení vo vzťahu k zisteniu základu dane za príslušné zdaňovacie obdobie.

Zameraním článku je vysvetliť niektoré zložitejšie, či menej zrozumiteľné okruhy otázok k dani z príjmov právnickej osoby a pomôcť tak pri ich správnom posúdení vo vzťahu k zisteniu základu dane za príslušné zdaňovacie obdobie.

Zamestnávatelia, ktorí zabezpečujú stravovanie svojim zamestnancom, riešia aj mnohé daňové súvislosti. Výdavky vynaložené v súvislosti so stravovaním zamestnancov sú u zamestnávateľa za určitých presne stanovených podmienok výdavkom znižujúcim zdaniteľné príjmy. Sú to však nielen podmienky upravené v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“), ale aj podmienky ustanovené v osobitných pracovnoprávnych predpisoch, na ktoré sa tento zákon odvoláva.

Daňovým priznaním (ďalej len „DP“) daňovník deklaruje výšku svojej daňovej povinnosti za príslušné zdaňovacie obdobie. Podanie DP k dani z príjmov je zákonnou povinnosťou každého daňovníka, pokiaľ zo zákona nevyplýva niečo iné. Za zdaňovacie obdobiekalendárnehoroka 2021 podávajú daňovníci DP na novom tlačive, ktoré je aktualizované v nadväznosti na zmeny v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“).

V článku je uvedený praktický príklad a podrobný návod, ako vyplniť daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby.

V daňovom priznaní právnickej osoby (PO) na 1. strane je možnosť vyznačiť, že subjekt je mikrodaňovníkom. Na riadku 560 je nutné zadať úhrn zdaniteľných príjmov, na základe ktorého potom priznanie vypočíta sadzbu dane (15 % alebo 21 %). Firmy, ktoré majú príjem na riadku menej ako 49 790 €, ale na 1. strane nevyznačia kolónku mikrodaňovník, lebo napr. majú účet 365, vyplácajú konateľovi cestovné náhrady... atď. Riadok 560 rieši len príjem. Na základe toho uplatňujú sadzbu dane 15 %. Všetko ostatné, napr. odpisovanie, pohľadávky, uplatňovanie daňovej straty ide klasicky, t. j. nie ako mikrodaňovník. Je tento uvedený postup správny? Takže, nevyznačenie mikrodaňovníka a uplatňovanie sadzby 15 %?

Preddavok na daň z príjmov je definovaný v § 2 písm. u) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) ako povinná platba na daň, ktorá sa platí v priebehu zdaňovacieho obdobia, ak skutočná výška dane za toto obdobie nie je ešte známa. Preddavky na daň sa platia miestne príslušnému správcovi dane v eurách, pričom po skončení zdaňovacieho obdobia sa preddavky na daň zaplatené na toto zdaňovacie obdobie započítajú na úhradu dane za toto zdaňovacie obdobie (§ 51c ods. 1 ZDP). Platenie preddavkov na daň z príjmov právnickej osoby je komplexne upravené v ustanovení § 42 ZDP.

Vznik manka alebo škody predstavuje pre daňovníka určitú majetkovú ujmu, resp. škodovú udalosť, s ktorou je potrebné dôsledne sa vysporiadať nielen z hľadiska majetkovo-právneho, ale aj z hľadiska účtovných a daňových predpisov. Manká a škody vznikajú spravidla nezávisle na vôli účtovnej jednotky a v niektorých prípadoch nemožno ich vzniku vôbec zabrániť. Ich výšku možno často len znížiť, nie však celkom vylúčiť. Daňové predpisy do istej miery rešpektujú okolnosti, ktoré predchádzali vzniku konkrétnej škody a umožňujú pri splnení určitých podmienok uplatniť túto majetkovú ujmu do daňových výdavkov v plnej výške alebo s určitým obmedzením, spravidla do výšky prijatej náhrady od poisťovne alebo inej osoby.

S blížiacim sa záverom roka aktuálnou témou v mnohých účtovných jednotkách sa stáva tvorba opravných položiek. Aj keď zásady pre tvorbu opravných položiek upravujú postupy účtovania, rozhodnutie účtovnej jednotky v značnej miere ovplyvňuje daňová uznateľnosť takto zaúčtovaných nákladov. Cieľom príspevku je vysvetliť podmienky, pri splnení ktorých je možné zahrnúť vytvorené opravné položky k nepremlčaným pohľadávkam do daňovo uznaných výdavkov.

Technické zhodnotenie patrí medzi kategórie daňového a účtovného práva. Správne posúdiť, či ide o technické zhodnotenie alebo opravu nie je dôležité len z hľadiska účtovania alebo prípadnej daňovej kontroly a sankcií zo strany správcu dane, ale predovšetkým má veľký vplyv na výšku základu dane.