Ing. Dušan Dobšovič - strana 4

Obchodná spoločnosť vybudovala a prevádzkuje skládku odpadov. Na základe projektovej dokumentácie a kolaudačného rozhodnutia bola doba trvania skládky určená na 60 mesiacov Náklady vzniknuté s otvorením a s prevádzkovaním skládky sa odpisujú časovou metódou. Spoločnosť zistila, že predpokladaná doba trvania skládky nebude dodržaná, pretože intenzita napĺňania skládky sa líši od plánovaných zámerov. Preto zmenila stanovenú životnosť skládky na 50 mesiacov, ktorú potvrdil príslušný orgán štátnej správy. Ako má pokračovať v odpisovaní?

Chcela by som sa opýtať aké sú moje povinnosti ako mandátára pri uzavtorení Mandántnej zmluvy - nie voči mandantovi, ale voči poistovniam a štátu resp. aké odvody a zrážky budem povinná realizovať z dohodnutej odmeny, povedzme 400 €/mesiac. V mojom prípade to bude práca popri full-time zamestnaní, kde mám riadnu pracovnú zmluvu. Ďalej by ma zaujímalo či potrebujem údaje ako IČO, DIČ a podobne, resp. aké dokumenty potrebujem vybaviť v akých inštitúciach.

Autoservis (s.r.o.) platiteľ DPH si opravil vlastné auto po havárii, ktoré ma zaradené do majetku a chcel by si uplatniť poistné plnenie z poisťovne. Poisťovňa žiada od servisu faktúru za opravu auta. Môže servis vystaviť faktúru, v ktorej bude figurovať ako odberateľ a zároveň dodávateľ?  Aký je postup v praxi v tomto prípade? Viem o prípade, kedy servis-FO neplatiteľ DPH vystavil faktúru za opravu auta a audítorka mu odpovedala, že tú faktúru má nazvať vnútropodniková faktúra, ale nebude o nej účtovať a bude účtovať len predpis poistného plnenia 378/648 a úhradu od poisťovne 221/378. Ale čo, ak je servis s.r.o. a platiteľ DPH? Je tento postup správny aj v prípade neplatiteľa DPH? Ako vyriešiť, aby poisťovňa mohla vyplatiť poistne plnenie?  Môže servis faktúru vystaviť pre svoju vnútornú potrebu a pre potrebu poisťovne, neúčtovať o nej, iba ju mať pripojenú ku poistnému plneniu a účtovať iba o predpise poistného plnenia?

S.r.o., má v majetku odpísané motorové vozidlo. Predá ho spoločníkovi za 1 €. Trhová hodnota vozidla podľa zistenia v autobazáre je cca 4 000 €. Ide o obchod medzi závislými osobami s povinnosťou vedenia dokumentácie k transferovému oceňovaniu. Čo by mala táto dokumentácia obsahovať v súvislosti s cenou trhovou a predajnou? Je potrebný aj znalecký posudok? Je s.r.o. povinná zvýšiť základ dane podľa § 18 ods. 5 ZDP aj keď by preukázala, že motorové vozidlo by za 1 € predala aj nezávislej osobe? Ak sa zvýši základ dane u s.r.o. je potrebné spoločníkovi zdaniť nepeňažný príjem? Je rovnaký postup, aj keď by s.r.o. predala motorové vozidlo za 1 € svojmu zamestnancovi (nie spoločníkovi ani konateľovi), t.j. je zamestnanec závislá osoba? Treba mu zdaniť nepeňažný príjem? Je rovnaký postup, ak by išlo o predaj ešte neodpísaného motorového vozidla za cenu nižšiu ako je daňová zostatková cena, závislej osobe? A tiež nezávislej osobe? Je tiež potrebné zisťovať trhovú cenu?

Spolková republika Nemecko schválila tzv. (Mindestlohngesetz - MiLoG), ktorý je možné preložiť ako „nemecký zákon o minimálnej mzde“, ktorý nadobudol účinnosť od 1. januára 2015. Podľa neho má každý zamestnanec právo na vyplatenie minimálnej mzdy vo výške 8,50 € za odpracovanú hodinu. Záväzky nemeckého zákona o minimálnej mzde sa vzťahujú na všetkých zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na území Nemecka, bez ohľadu na druh pracovného pomeru a štátnu príslušnosť zamestnávateľa. Znamená to, že nemecký zákon o minimálnej mzde sa vzťahuje aj na zamestnávateľa, ktorý pochádza mimo územia Nemecka, napríklad zo Slovenskej republiky. Slovenský zamestnávateľ, ktorý vyšle svojho zamestnanca na výkon práce do zahraničia, tak bude musieť tomuto zamestnancovi počas výkonu práce na území Nemecka priznať nemeckú minimálnu mzdu vo výške 8,50 € za hodinu. Nemecký zákon o minimálnej mzde sa tak dotkne najmä slovenských zamestnancov, ktorí pracujú ako vodiči v preprave. Chceme sa spýtať, či tento zákon sa vzťahuje aj na slovenských živnostníkov (vodičov)? Čiže, ak tento slovenský živnostník- vodič fakturuje niekomu za prepravu vykonanú na území Nemecka musí vyfakturovať aspoň 8,50 € za odpracovanú hodinu?

Slovenská spoločnosť nadobudla ojazdený dopravný prostriedok z členského štátu EÚ pod IČ DPH v zmysle zákona o DPH ES 2006/112/EC čl. 138,1 na účely ďalšieho predaja, čiže jej vzniká povinnosť odviesť DPH do štátneho rozpočtu a zároveň aj nárok na odpočet. Rozhodla sa, že predmetné vozidlo predá do Českej republiky v zmysle § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) (vývoz) platiteľovi DPH CZ, na faktúre neuvádza výšku DPH a podáva súhrnný výkaz DPH. Postupuje slovenská spoločnosť správne? Má česká spoločnosť, platiteľ DPH, ako kupujúci odviesť z takéhoto nadobudnutia tovaru českú DPH do českého rozpočtu a ako postupuje pri následnom predaji osobného vozidla? Aké následky by mal slovenský občan, ktorý by nadobudol takého vozidlo?

Spoločnosť nadobudla ojazdený dopravný prostriedok z členského štátu EÚ pod IČ DPH v zmysle zákona o DPH ES 2006/112/EC čl.. 138,1 na účely ďalšieho predaja, čiže jej vzniká povinnosť odviesť DPH do štátneho rozpočtu a zároveň aj nárok na odpočet. Rozhodla sa, že predmetné vozidlo predá do Českej republiky v zmysle § 43 zákona o DPH (vývoz) platiteľovi DPH CZ, na faktúre neuvádza výšku DPH a podáva súhrnny výkaz DPH. Postupuje slovenská sro správne? Česká kupujúca s.r.o., platiteľa DPH odvedie z takéhoto nadobudnutia českú DPH do českého rozpočtu? Nárok na odpočet DPH z osobného vozidla nemá, a ako postupuje česká spoločnosti pri následnom predaji osobného vozidla? Faktúruje bez DPH? Aké následky by mal slovenský občan, ktorý by nadobudol takého vozidlo, nie je problém s prihlásením vozidla na slovensku? A na koho sa prenáša povinnosť odvodu DPH v prípade neuhradenia DPH českou spoločnosťou?

Zdedil som pozemok, v ktorom mám podiel 1/2. Chcem odkúpiť od podielového spoluvlastníka druhú polovicu. Spadala by odkupená polovica do bezpodielového spoluvlastníctva, nakoľko som ženatý? Resp., ako uzatvoriť kúpnu zmluvu alebo ako postupovať, aby som bol výlučným vlastníkom pozemku?

Môže spoločnosť s ručením obmedzeným časť nerozdeleného zisku po zdanení darovať fyzickej osobe, prípadne právnickej, ktorá nie je spoločníkom ani konateľom, ani zamestnancom spoločnosti, akým fyzickým a právnickým osobám môžem zisk darovať a v akej výške môžem zisk darovať?

Vážená redakcia, jedna spoločnosť rozmýšľa nad tým že by svojim zamestnancom poskytovala sociálne benefity vo forme poukážok od v spoločnosti Edenred, ktoré dodáva aj stravné lístky. Išlo by o poukážky typu Ticket Compliments – pre tovary (odevy, obuv, knihy, a pod.) a Ticket Multi – pre služby (relax, šport, zdravie, cestovanie a pod.) Spoločnosť by plánovala väčšinu týchto výdavkov financovať zo sociálneho fondu. Zákonný sociálny fond by ale podľa plánov spoločnosti nepostačoval na tieto výdavky a firma by musela ísť nad rámec zákonného sociálneho fondu pri ich financovaní (tvoril by sa dobrovoľný sociálny fond). Otázky sú nasledovné: 1. Môžu byť vyššie spomenuté sociálne benefity vo forme poukážok financované zo zákonného sociálneho fondu? Nebolo by to v rozpore so zákonom o sociálnom fonde? Prípadne len, ktoré so spomenutých možností by boli v súlade so zákonom? 2. Ak by spoločnosť financovala sociálne benefity pre zamestnancov nad rámec zákonného sociálneho fondu, išlo by pravdepodobne o nedaňové výdavky. Aké zákonné podmienky musí spoločnosť splniť, aby boli tieto výdavky daňovo uznané? 3. Nefinančný príjem zamestnancov od zamestnávateľa vo forme vyššie spomenutých sociálnych benefitov by bol zdaniteľným príjmom? Za akých podmienok by nebol? Len ak sú financované zo zákonného sociálneho fondu? Iná zákonná možnosť neexistuje?

Spoločnosť poskytla pôžičku na 57 dni spoločníkovi osobe blízkej. Bola uzatvorená Zmluva o bezúročnej pôžičke. Postupovali sme tak, že sme vypočítali úrok z požičaných peňazí približne ako uvádzala banka pri pôžičke občanom a za počet dní sme úroky vyinkasovali od spoločníka a dali do výnosov spoločnosti. Prosíme o Váš názor, či sme postupovali správne /jasné je transférové oceňovanie/ keď sme zvýnosovali pomyslený úrok a zdanili u spoločnosti? Myslíme si, že už spoločník nie je povinný zdaňovať pomyslené nepeňažné plnenie podľa § 35 zákona o dani z príjmov, keďže sa spoločník aj keď nie je zamestnancom považuje v zmysle ZoDP za zamestnanca?

Zaujímajú nás vzťahy závislosti podľa § 2 písm. o) bod 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. vo vzťahu ku prokuristovi. Nastal prípad, kde fyzická osoba je konateľom v jednej spoločnosti a prokuristom (zapísaným v obchodnom registri) v inej. Je nutné tieto dve spoločnosti považovať za závislé? Prax priniesla ešte jednu situáciu, kde fyzická osoba (nie je konateľom ani spoločníkom) má generálnu plnú moc na zastupovanie danej spoločnosti navonok, t. j. v akýkoľvek vzťahoch a jednaniach, kedy po predložení overenej plnej moci plne zastupuje spoločnosť. Je táto osoba závislou vo vzťahu k inej spoločnosti, kde je konateľom? Môžeme teda tieto dva prípady zahrnúť pod štatutárne orgány v zmysle znenia zákona?

Konateľ a spoločník jednoosobovej s. r. o. založenej v SR, bude vykonávať služby na území členského štátu EÚ. Svoje vozidlo chce prenajať na pracovné cesty svojej s. r. o. Môže byť podľa Vášho názoru uzatvorená zmluva o nájme OA a v zmluve by boli dohodnuté všetky náklady, ktoré budú spojené s prevádzkou, teda nájomné, poistenie, opravy OA. Mohli by tieto výdavky byť uznané za daňové v s. r. o. na Slovensku? Musela by byť asi vypracovaná smernica k transferovému oceňovaniu? Je to s. r. o. mikro účtovná jednotka. A nájomný vzťah by bol medzi spriaznenými osobami. OA by vykonával asi výlučne služobné cesty v Poľsku a príjmy budú zdaňované na Slovensku?

Zamestnanec poberal zdaniteľný príjem zo závislej činnosti plynúci zo zdrojov v zahraničí vo Švajčiarsku a poberal aj príjmy, ktoré sú vo Švajčiarsku oslobodené v zmysle švajčiarskych zákonov. Podlieha tento príjem zdaneniu v Slovenskej republike? Zamestnanec je vyslaný v zmysle A1, poistné odvádza zamestnávateľ na Slovensku zo všetkých príjmov plynúcich zo zahraničia (aj oslobodených). zamestnanec si podáva danové priznanie typu A , uvádza na r. 48 (úhrn vyňatých príjmov) hrubý príjem zo závislej činnosti zdanený vo Švajčiarsku neznížený o poistné zaplatené na Slovensku..?

Môže sa stať spoločenstvo vlastníkov bytov založené v zmysle zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v z. n. p. platiteľom DPH?

Firma s. r. o. má konateľa spoločnosti, ktorý má podiel na ZI - 40 % a zároveň je zamestnancom spoločnosti. Poskytol s. r. o. ako spoločník bezúročnú pôžičku a prenajíma s. r. o. nehnuteľnosť. Je závislou osobou z titulu poskytnutej pôžičky, keď áno ako ďalej pokračovať, dopočítať úroky a tieto budú nákladovou položku v s. r. o. a u neho ako súkromnej osoby to bude ako, keď neprijal žiadne úroky. Ďalej s prenájmom budovy ako postupovať. Má pridelené DIČ DÚ k prenájmu nehnuteľnosti a nehnuteľnosť nemá zaradenú v obchodnom majetku. Ďaľší má podiel na ZI - 20 % je konateľom spoločnosti a zároveň zamestnancom, poskytol bezúročnú pôžičku firme ako spoločník. Ďaľší má podiel na ZI - 20 % je zamestnancom a poskytol bezúročnú pôžičku firme ako spoločník. Prosím o bližšie konkrétnejšie vysvetlenie transferového oceňovania závislých osôb.

Ako zaradiť účtovnú jednotku podľa veľkostných kritérií k 1. 1. 2015 (§ 2 ods. 5 zákona o účtovníctve), keď počet zamestnancov (posudzované obdobia rok 2013 a 2014) za rok 2013 bol 8 zamestnancov, za rok 2014 vypočítaný metódou štatistiky (priemer prepočítaných zamestnancov za štyri štvrťroky 2014) bol 10,25 zamestnanca (zaokrúhliť hore alebo nadol?), čistý obrat za roky 2013 a 2014 bol nižší ako 8 000 000 € ale vyšší ako 700 000 € a hodnota majetku netto bola v roku 2013 aj v roku 2014 vyššia ako 4 000 000 €? Čo v tom prípade, ak daná spoločnosť v roku 2013 aj 2014 má počet zamestnancov nižší ako 10, čistý obrat za obidva roky vyšší ako 700 000 ale nižší ako 8 000 000 € a hodnota majetku netto v obidvoch rokoch bola vyššia ako 4 000 000 €?

Finančný prenájom možno definovať ako obstaranie dlhodobého hmotného majetku na základe nájomnej zmluvy s dohodnutým právom kúpy prenajatej veci za dohodnuté platby počas dohodnutej doby nájmu tohto majetku. Obchodný zákonník v § 489 uvádza, že zmluvou o kúpe prenajatej veci si strany dohodnú v nájomnej zmluve alebo po jej uzavretí, že nájomca je oprávnený kúpiť prenajatú vec alebo prenajatý súbor vecí počas platnosti nájomnej zmluvy alebo po jej zániku.

Nájom nebytových priestorov (t. j. nehnuteľnosti alebo jej časti) je vo všeobecnosti oslobodený od dane. Výnimkou je zo zákona nájom v ubytovacích zariadeniach (ubytovacie služby − hotel, motel, botel, penzión, turistická ubytovňa alebo chata, kemping a ubytovanie v súkromí) a nájom priestorov na parkovanie. Poskytovanie týchto nájmov podlieha vždy dani z pridanej hodnoty.

Naša spoločnosť má v zmluve s dodávateľom služby uvedené, že mu zabezpečí a zároveň uhradí ubytovanie v mieste dodania služby. Dodávateľ nám vyfakturuje cenu služby bez nákladov na toto ubytovanie. Môžeme náklady na ubytovanie dodávateľa služby považovať za daňové výdavky v zmysle ZDP?